- V rozhovore sa dozviete:
- Aké rozdiely sú medzi rakúskou metropolou a Bratislavou v boji s klimatickými zmenami
- Prečo má Viedeň svoj klimatický rozpočet
- Kde všade sa dá inštalovať fotovoltaika na verejných budovách
- Ako funguje udržateľná štvrť Aspern Seestadt
Keď človek počúva o zelených plánoch Viedne, má pocit, že toto mesto je na inej planéte, hoci je 60 kilometrov od Bratislavy. „Má aj klimatický rozpočet. Ukazuje, koľko emisií môže minúť,“ ilustruje jeden z rozdielov medzi rakúskou metropolou a Bratislavou Roman Grünner, architekt zelených projektov.
Zmena klímy je citeľná už aj v Bratislave, hoci má Dunaj a blízko aj lesy Malých Karpát. Ako sa to bežne prejavuje?
V lete máme viac tropických nocí, vyššie teploty počas dňa a menej zrážok. Ak prší, tak nárazovo a voda rýchlo odtečie. Menej sneží, sneh sa dlho neudrží.
Čo najviac mestu chýba, aby lepšie bojovalo s klimatickými zmenami. Musí sa stať zelenším?
Nejde len o výsadbu zelene. Výsadba tisícok stromov nám pomôže, ale nezachráni nás. Je nutné riešiť zdroje znečisťovania. Najväčší znečisťovateľ je automobilová doprava, keďže priemysel je mimo centra. To sa bude riešiť ťažko, keďže ľudia sú na autá fixovaní.
Bratislava ma plán vysádzať tisícky stromov. Pomôže to klíme v meste?
Aj strom môže mať negatívnu uhlíkovú stopu. Prekvapilo ma, že Viedeň kvôli nízkej cene dováža stromy až z Číny. Množstvo CO2, ktoré sa pri ich doprave
a starostlivosti dostane do ovzdušia, stromy tak skoro nenaviažu. Najväčší účinok má 20- až 30-ročný strom. Staré stromy sa však často z ekonomického hľadiska nahrádzajú mladými, no tie nemajú taký prínos pre klímu. Stromy však určite pomôžu v ochladzovaní prostredia a jeho zvlhčovaní.
Zelené budovy ovplyvňujú svoje okolie aj výkon ľudí v nich
Príklady z Viedne
Na viedenskom magistráte zavádzate projekty na boj proti klimatickej kríze. Aké napríklad?
Viedeň má vypracovanú klimatickú mapu a zavádza opatrenia, ktoré znižujú vplyv zmeny klímy na mesto. Inštaluje vodné plochy, na uliciach stavia zvlhčovače vzduchu, odparovače vody či tieniace plachty. Má dlhodobý plán s názvom Smart City Wien Framework Strategy. Chce byť uhlíkovo neutrálna už v roku 2040. Plánuje znížiť emisie na osobu o polovicu do roku 2030. Má vypracovanú roadmap – postup, čo sa má spraviť, aby sa to dosiahlo, aj klimatickú radu s expertmi a vedcami. Existuje tiež klimatický rozpočet, ktorý ukazuje, koľko emisií mesto ešte môže minúť.
Čo ešte je v cestovnej mape?
Spúšťa sa veľká ofenzíva vo fotovoltike. Mesto plánuje zvýšiť výkon zariadení do roku 2025 z 50 na 250 MWh a do roku 2030 dokonca na 800 MWh. Fotovoltiku chcú inštalovať na mestských budovách. Vypočítali, že ročne budú potrebovať postaviť zariadenia vo veľkosti až do sto futbalových ihrísk.
Kam ich umiestnia?
Primárne na nepochôdzne strechy fabrík, domov, škôl ale aj na parkoviskách.
Zodpovedáte za projekt fotovoltických pergol. Ako sa vydaril?
Pergoly majú trojaký účinok. Ponúkajú zeleň, fotovoltiku a priestor pre ľudí s tieňom. Snažíme sa pre ne získať výnimku zo stavebnej legislatívy, aby mohli byť umiestnené aj na plochých strechách budov, ktoré presahujú zákonom povolenú výšku. Už sú na strechách dvoch univerzít, ale môžu byť osadené aj na terasách či na vonkajších dvoroch.
Ako je to s ekologickejším kúrením vo Viedni?
Mesto sa snaží dekarbonizovať bytové domy. Má veľa budov s centrálnym kúrením a asi 300-tisíc bytov s plynovým. Plynu sa chce zbaviť a chce ho nahradiť tepelnými čerpadlami, geotermikou. Keďže má veľa vlastných nájomných bytov, má možnosti, ako to dosiahnuť. Pri súkromnom bývaní má zas páky, ako ľudí na vykurovanie obnoviteľnými zdrojmi presvedčiť dotáciami a reguláciami.
Až 53 percent plochy vo Viedni tvorí zeleň. Zväčšuje sa jej podiel?
Neviem presne, ale mesto zo zelene nechce uberať. Patrí k najzelenším mestám na svete. Má okolo seba zelený opasok a vie, že to pomáha.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?