Veľké zlacňovanie hypoték je za dverami. Úrokové sadzby budú padať

Skončením dekády nulových úrokových sadzieb zažilo veľké množstvo Európanov v minulom roku úrokový šok. V novembri, za ktorý sú k dispozícii posledné dáta, sa priemerná úroková sadzba na nové hypotéky dostala na úroveň štyroch percent. Pre niektorých Slovákov sa úrokové sadzby zvýšili až štvornásobne, keďže v covidovom roku 2021 si nové hypotéky fixovali pod úrovňou jedného percenta. Veľká väčšina analytikov a ekonómov hovorí, že úrokové sadzby sa už nikdy na túto úroveň nevrátia. Rovnako ako tvrdia, že úroky ostanú vyššie dlhší čas, a myslia skôr roky než mesiace. Vzhľadom na ich pomerne zlé historické odhady sa však môže v novom roku udiať čokoľvek. Jedným z veľmi reálnych scenárov je, že úrokové sadzby už v tomto roku prudko klesnú a pravdepodobne omnoho viac, než očakávajú centrálni bankári. Následky nižších úrokov pocíti každý. 

Monetárny šok

Napriek veľkej pozornosti médií monetárnou udalosťou vlaňajška nebolo razantné zvyšovanie úrokových sadzieb. Už od začiatku roka bolo pre veľkú časť investorov zrejmé, že rast úrokov bude limitovaný. Ku koncu roka sa skutočne potvrdilo, že žiadna veľká inflácia replikujúca scenár zo 70. rokov minulého storočia sa nezopakuje. A preto nie je dôvod na pretrvávanie príliš prísnej monetárnej politiky. S ďalším vývojom je čoraz istejšie, že inflácia v roku 2022 sa podobala skôr na vlnu rastu cien po druhej svetovej vojne, keď sa hľadala rovnováha medzi veľkým spotrebiteľským dopytom a nedostatočnou ponukou tovaru a služieb. Keď sa však produkčné obmedzenia stratili a globálne dodávateľské siete opravili, inflácia klesla rovnako rýchlo, ako vzrástla. Aj preto sa po celom svete druhá polovica minulého roka niesla v znamení zastavenia rastu úrokových sadzieb. Napriek tomu centrálni bankári neustále upozorňujú na novú vlnu inflácie, ktorá by mohla priniesť vyššie mzdy pri pokračujúcich kolektívnych vyjednávaniach. Aby nezopakovali podcenenie inflácie z roku 2021, centrálni bankári na jeseň prišli s mantrou „vyššie sadzby na dlhší čas“. 

Udalosťou minulého roka na monetárnom fronte však bolo koncoročné vzdanie sa odhodlania držať sadzby vyššie dlhšie obdobie. Ešte na začiatku decembra americká centrálna banka odmietla vôbec uvažovať o znižovaní úrokových sadzieb, no už o dva týždne neskôr priznala, že jej členovia o tom aktívne diskutujú. Niektorí analytici môžu za týmito krokmi vidieť snahu podporiť americkú ekonomiku pred nastávajúcimi prezidentskými voľbami. Omnoho väčšiu váhu však pravdepodobne hrá postupne sa zhoršujúca ekonomická situácia v krajine. Šokom na konci roka sa stal počet ľudí s plným úväzkom, ktorí prišli počas decembra o prácu. Bolo to 1,5 milióna trvalých zamestnancov, ide o štvrtý najhorší mesiac v celej americkej histórii. Z nich si iba polovica našla dočasnú prácu. Státisíce zvyšných pracovníkov opustili pracovný trh. Pri takýchto číslach mantra o silnom trhu práce príliš dlho nevydrží. 

Ekonomická situácia v Európe je pritom ešte o poznanie horšia a euro-zóna sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nachádza v recesii. Napriek tomu členovia ECB na rozdiel od svojich amerických kolegov stále odmietajú uvažovať o znižovaní sadzieb. Tie však podľa finančného trhu presiahli úroveň, ktorá je pre ekonomiku zdravá, čo zvyšuje nebezpečenstvo hlbšej recesie. V konečnom dôsledku je vývoj monetárnej politiky v eurozóne oneskorený za vývojom v Spojených štátoch o niekoľko mesiacov. Dokumentuje to aj zvyšovanie úrokových sadzieb v USA, ktoré sa v roku 2022 začalo štyri mesiace pred eurozónou. A rovnako sa skončilo o dva mesiace skôr, v júli tohto roka oproti septembru v podaní ECB. Je teda veľmi pravdepodobné, že v priebehu najbližších dvoch až troch mesiacov už aj bankári Európskej centrálnej banky priznajú, že znižovanie úrokových sadzieb je na stole. 

Klesajúca inflácia

Kým ECB variant znižovania sadzieb aktuálne odmieta, finančný trh ho berie ako najpravdepodobnejšiu možnosť. Po omnoho väčšom poklese inflácie v závere roka, než ekonómovia očakávali, swapoví obchodníci odhadujú zníženie úrokov v eurozóne v tomto roku o 140 bázických bodov. Analytici však predpokladajú o čosi nižší pokles sadzieb.

Napríklad hlavný analytik ČSOB Finančnej skupiny Marek Gábriš tvrdí, že „ECB bude mať do konca roka 2024 priestor na zníženie kľúčových sadzieb v rozsahu okolo sto bodov. Dôvodom je najmä pokles inflácie, ako aj momentálne neduživý hospodársky rast“. Problémy s nízkym, respektíve so záporným ekonomickým rastom potvrdzujú takmer každý týždeň mäkké aj tvrdé ekonomické dáta. To znamená, že ECB nakoniec ani nemusí mať na výber, najmä ak bude inflácia pokračovať v aktuálnej trajektórii. 

Ďalší cenový vývoj bude sčasti závisieť aj od mzdového vývoja v eurozóne. Posledné dáta ukazujú, že kompenzácie zamestnancov za rok vzrástli o viac ako päť percent, čo by potvrdzovalo obavy ECB zo vzniku druhotnej inflácie. Podľa analytickej spoločnosti Capital Economics sa vysoký rast miezd, ktoré, mimochodom, iba dobiehali inflačné straty, realizoval najmä v roku 2023. Kolektívne vyjednávania hovoria o podstatne nižších úrovniach rastu miezd v rokoch 2024 a 2025. Tie sa dostávajú do súladu s dlhodobými úrovňami a sú konzistentné s úrovňou inflácie v okolí dvoch percent. V minulom roku tak išlo skôr o jednorazovú a nie trvalú kompenzáciu zamestnancov. 

Rovnako mäkké dáta už niekoľko mesiacov naznačujú, že trh práce sa postupne oslabuje, čo bude ďalej tlačiť mzdy aj infláciu nižšie. Po covide je správanie pracovného trhu veľmi netypické a vyhýba sa bežným porovnaniam. Čoraz viac je zrejmé, že dopyt po nových zamestnancoch sa prudko spomaľuje, čo vidno v USA aj v eurozóne, napríklad v podobe zverejňovania nových pracovných ponúk. Korelácia medzi nimi a rastom miezd naznačuje, že zamestnanecké kompenzácie už dosiahli vrchol.

Na druhej strane sú firmy po negatívnych skúsenostiach s covidom v prepúšťaní pracovníkov zatiaľ opatrné. No ak bude ekonomický pokles pokračovať, tlak na ziskové marže ich bude nútiť pristúpiť aj k tomuto kroku. Ziskové parametre európskych firiem v treťom kvartáli poklesli, čo naznačuje obrat v ich schopnosti prenášať infláciu na spotrebiteľov. Okrem makroekonomického prostredia to mikroekonomické ukazuje hromadiace sa problémy, ktoré budú pre vysoké úrokové sadz-by ďalej rásť. 

Tým najdôležitejším kritériom poklesu úrokových sadzieb v tomto roku bude prepadajúca sa jadrová inflácia. Rast cien očistený od volatilných cien potravín a energií síce v eurozóne dosahuje úroveň 3,4 percenta, čo sa zdá relatívne vysoké číslo, no jadrová inflácia od mája vzrástla iba o 0,8 percentuálneho bodu. Keď za sedem mesiacov nedokázala vzrásť ani o percento, znamená to, že rýchlo smeruje k prepadu pod cieľovú úroveň ECB. Pri súčasnom tempe poklesu by už v apríli mala dosiahnuť dvojpercentnú úroveň. Pri klesajúcej európskej ekonomike bude pre ECB neudržateľné neznižovať úrokové sadzby, s čím pravdepodobne začne už v druhom kvartáli. Presne takto vníma situáciu aj finančný trh, ktorý už teraz oceňuje výnosy nemeckých dlhopisov so splatnosťou dva roky o dva percentuálne body nižšie, ako je refinančná sadzba ECB. Keby do eurozóny navyše prišla hlbšia recesia, sadzby by klesli ešte rýchlejšie a výraznejšie, než sa očakáva. 

Lacnejšie hypotéky