Téma týždňa TRENDU: Kedy a na čom bude šport zarábať

Kým nebudeme držať nad hlavou pohár Ligy majstrov UEFA, nebudeme spokojní. V roku 1996 týmito slovami zhrnul obrovské ambície Sparty Praha Alexander Rezeš. Mečiarovský privatizér košických železiarní na sponzoringu rozhodne nešetril. Aj vďaka jeho peniazom sa 1. FC Košice dostal až do skupinovej fázy ligy majstrov, kde hral proti tímom ako Manchester United či Juventus Turín. So slávnym českým tímom mali železiari ešte väčšie ambície. Podľa medializovaných informácií za klub zaplatili 900 miliónov českých korún. Na úvodnej tlačovej besede dokonca zaznelo, že ak bude tréner chcieť, kúpia do tímu hoc aj držiteľa Zlatej lopty Lothara Matthäusa.

A. Rezeš bol zároveň volebným manažérom HZDS v roku 1998 a nakupoval aj pre stranu. Platenými hosťami predvolebných mítingov boli napríklad Gérard Depardieu, Claudia Schifferová, Claudia Cardinaleová i ďalší. Podľa zistení Plus 7 dní stáli všetky hviezdy spolu 45 miliónov vtedajších korún a platili ich práve železiarne. HZDS to nepomohlo, aby udržalo vládu, prišiel však vysoký účet. Pre rozšafnosť privatizérov sa železiarne ocitli v problémoch. Krízový manažér Gabriel Eichler sa v rámci konsolidácie rozhodol aj pre predaj zadlženej Sparty. Cena už bola výrazne nižšia, 150 miliónov českých korún plus uhradenie dlhov. Aj to potvrdzuje, že Sparta nebola ekonomická investícia.

Spojenie veľkých firiem a úspešných športových klubov je vo svete bežné. Aby bolo udržateľné, vyžaduje si ekonomický pragmatizmus, ktorý však zjavne chýbal pri riadení železiarní i futbalového klubu. Sparta bola a stále je českým národným po-kladom, v roku 1996 však bránil megalomanským plánom ekonomický potenciál fanúšikov. V tom čase bola priemerná česká mzda len šestnásť percent priemeru Nemecka, aktuálne je to už takmer 40 percent. Merchandising, výnosy zo vstupného či televízne práva nedokázali pokryť obrovské ambície, klub bol až priveľmi odkázaný na hlavného sponzora, ktorý mal vlastné problémy.

Fanúšikovia nestačia

Aj celosvetový pohľad na najúspešnejšie športové súťaže ukazuje, že počet fanúšikov a množstvo peňazí často nie sú priamoúmerné. Vlani mal podľa portálu SportyTell klasický futbal štyri miliardy fanúšikov po celom svete, nasledoval kriket s 2,5 miliardy a hokej s dvoma miliardami. Napríklad basketbal bol až siedmy (825 miliónov) a bejzbal ôsmy (500 miliónov). Americký futbal sa so 400 miliónmi fanúšikov nedostal ani len do prvej desiatky, generuje však obrovské peniaze. NFL, teda národná liga v americkom futbale, si z celosvetového koláča peňazí za predaj televíznych práv odkrajuje až pätinu.

Tvrdí to portál SportBusiness, podľa ktorého zaplatili vlani vysielatelia športovcom 56 miliárd dolárov. Až polovica týchto peňazí ostáva na najväčšom trhu v USA. Jediný šport, ktorý dokáže čiastočne vyvažovať severoamerickú hegemóniu, je klasický futbal. Všetky futbalové súťaže dokopy získali vlani 34-percentný podiel na výnosoch z televíznych práv.