Navyše v Uzbekistane ju nemusíte hľadať. Tu sa reštaurácie delia na turistické a lokálne len podľa toho, kto ich navštevuje, nie podľa ponuky. Ponúkajú výlučne miestnu kuchyňu, medzinárodná sem, až na výnimky v hlavnom meste Taškente, neprenikla. Ani v takých turistických baštách, ako je Chiva, kde v starom meste jedia prakticky len turisti.
Plov (Uzbekistan) Zdroj: flickr/stefan_fotos | CC2.0
Základná ponuka je pomerne jednoduchá, tvorí ju niekoľko jedál. Najzákladnejším je plov, čo je variácia pilafu. To znamená ryža s koreninami, hrozienkami, zeleninou a mäsom, hovädzím alebo baraním. V Taškente sa dokonca nachádza stredoázijské centrum plovu. Hovädzina, baranina (jahňacina) a kuracina sú tri druhy mäsa, ktoré sa v uzbeckej kuchyni používajú najviac a robí sa z nich aj ďalšie obľúbené jedlo – šašlik.
Ten však v niektorých reštauráciách nerobia každý deň a najbohatší, zložený z niekoľkých druhov mäsa, sa pripravuje len vo štvrtok. Vždy je na výber z kúskov mäsa alebo z mletého mäsa. Niekedy, aby bol šťavnatejší, sa medzi jednotlivé kúsky vkladajú tučné časti mäsa.
Šašlik z hovädziny alebo jahňaciny tu rozhodne robiť vedia, mäso, ktoré sme tu jedli, bolo (takmer) vždy šťavnaté a mäkké. Niekde ho predávajú na kusy, inde je v porcii viac „páločiek“, teda paličiek, treba sa vždy spýtať. K všetkým jedlám ponúkajú šaláty, najrozšírenejšie sú z paradajok, uhoriek, cibule, k šašliku aj cibuľa v náleve.
Ďalším základným jedlom je lagmon či lagman, hustá polievka, ktorá sa je aj ako hlavné jedlo. Je to zeleninová polievka s mäsom, strukovinami a širokými rezancami, populárna je aj ďalšia polievka šorpa, čo je hovädzí vývar s mäsom a zeleninou.
Manti (Uzbekistan) Zdroj: Jarmila Horváthová
Ale ani milovníci ľahšej kuchyne nebudú ochudobnení, v ponuke takmer každej reštaurácie nájdete manti – to sú taštičky z tenučkého rezancového cesta, ktoré sa plnia buď mletým mäsom s cibuľou, alebo zemiakmi či tekvicou, a podávajú sa s kyslou smotanou. Plnené taštičky, ale z lístkového cesta a pečené, sú ďalším obľúbeným jedlom. Tie sa volajú samsa a Uzbeci ich často jedia ako snack, do ruky.
Namiesto chleba, ako ho poznáme my, tu jedia chlebové placky, každá oblasť má svoj typ a receptúry. Niekde sa pripravujú úplne tenké, inde hrubšie a vyzerajú trochu ako naše langoše. Spoločné majú, že na povrchu sú zdobené rôznymi motívmi. Pečiatky na zdobenie môžu byť aj obľúbeným suvenírom pre tých, ktorí si doma pečú chlieb.
V tradičnej kuchyni sa dezerty po jedle nepodávajú, namiesto nich sú to orechy, sezónne aj sušené ovocie.
Čo sa pije
Uzbeci pijú najmä čaj, zelený a čierny, kanvička stojí 1000 sumov, čo je pár centov. Napriek tomu, že Uzbekistan je moslimská krajina, alkohol tu dostať bez problémov, čo je dedičstvo bývalého Sovietskeho zväzu. Fľaša kvalitnejšej vodky v obchode stojí od cca 12-tisíc sumov (necelé dve eurá).
V reštauráciách majú v ponuke aj uzbecké vína, ktoré sa do Ruska a Strednej Ázie dokonca aj exportujú. Robia sa z miestnych odrôd Gulyakandoz, Shirin, Aleatiko a Kabernet likernoe. Vína, ktoré sme pili, mali rôznu kvalitu, ale určite je zaujímavé ich ochutnať. Fľaša v reštaurácii stála v prepočte 3,50 – 6,50 €, tam, kam chodilo viac turistov, bolo víno drahšie.
Z nealkoholických nápojov všade dostať kolu a podobné značky. Pre tých, ktorí radi dobre jedia, je Uzbekistan krajinou zasľúbenou, aj čo sa týka cien – obed alebo večera aj s 2,5 dcl vína vyjde v bežných reštauráciách na cca štyri až päť eur.
