Utečenecká vlna z Ukrajiny sa rozlieva po celej Európe

Natália mi z Kyjeva napísala druhý týždeň vojny. „Sme stále tu, nechceme nikam odchádzať. Veríme, že nás naša armáda ochráni.“ Natália má vyše tridsať, jej syn už chodí do školy, vyštudovala ekonómiu a bola spokojná s prácou na ministerstve. Jej muž Roman bol ako člen teritoriálnej obrany pri Kyjeve na fronte. Natália čoskoro pochopila, že ani on, ani ukrajinská armáda neochránia ju ani ich syna pred raketami a bombardovaním.

Keď ruská raketa zasiahla dom neďaleko ich bytu a evakuačné trasy z Kyjeva sa trochu uvoľnili, zobrala syna, pár vecí a vydala sa na cestu. Poradil som jej, aby si zvolila Nemecko. Nemci zvládli milión sýrskych utečencov, majú systém, viac peňazí. Oproti Česku, kde úrady začali kolabovať a utečencov namiesto penziónov a hotelov začali dávať do telocviční, tam bola nádej na relatívne rýchly slušný život.

Samozrejme, doma sme prebrali, či pre Natáliu a jej syna nevymyslíme nejaké útočisko. Ale nevymysleli. Ruská agresia na Ukrajine nie je totiž na pár dní. Natália bola však už aj tak rozhodnutá. „Ideme do Poľska, do Bialystoku. Kamarátka tam má známych a je to blízko na Ukrajinu. Nechceme emigrovať, chceme sa vrátiť, ako to pôjde,“ písala. Cesta bola krušná. Nekonečné čakanie na ukrajinsko-poľskej hranici a potom najhorší, provizórny utečenecký tábor. 

„Bolo to hrozné. Keby sme mali skončiť v niečom takom, tak sa azda vrátime späť na Ukrajinu,“ písala mi. Našťastie hneď na druhý deň dostali izbu v penzióne pri Bialystoku. A po ďalších dvoch týždňoch už bývali u jednej poľskej rodiny. „Malý sa cez internet pripojil na vyučovanie svojej školy v Kyjeve a je spokojný. Ja sa učím po poľsky,“ napísala mi druhý aprílový víkend. „Veríme, že to už azda dlho nepotrvá. Verím, že vyhráme,“ písala Natália.

Kyjev si vydýchol

Natália má vlastne šťastie. Má už strechu nad hlavou, je v bezpečí a navyše, vzhľadom na to, že v prvých dňoch apríla Rusi, ruská armáda, od Kyjeva a zo severu Ukrajiny odtiahli, má aj nádej, že sa bude hádam môcť niekedy v dohľadnom čase vrátiť. Kyjevský starosta Vitalij Klyčko však varuje: „Okupanti toho veľa zničili, všade je veľa mín, radšej s návratom počkajte.“