Udrží sa na Slovensku plná demokracia a právny štát?

Piata výhra vo voľbách stála predsedu Smeru Roberta Fica zatiaľ najviac. Jeho štartová pozícia je po víťazných predčasných parlamentných voľbách horšia, než keď vytváral v roku 2006 svoju prvú vládu s Vladimírom Mečiarom a Jánom Slotom.

V tom čase hrozila Slovensku „len“ diplomatická kríza s Maďarskom. Vzťahy s Bruselom dokázal R. Fico stabilizovať tým, že udržal ekonomický smer, ktorý nastúpila predchádzajúca druhá vláda Mikuláša Dzurindu, dotiahol krajinu do eurozóny a J. Slotu a V. Mečiara udržal mimo kabinetu.

Dnes je R. Fico tak trochu vo vtedajšej pozícii J. Slotu a V. Mečiara. Na čele vlády je práve on ťažko prijateľný, svojou predvolebnou kampaňou, svojimi výrokmi a dokonca aj svojimi povolebnými požiadavkami práve on ohrozuje doterajšie smerovanie Slovenskej republiky. A plnohodnotné členstvo krajiny v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii.

Výrokmi typu „ani náboj Ukrajine“ a vetami o tom, že na Ukrajine v skutočnosti prebieha vojna Spojených štátov amerických proti Rusku, ktorá sa Slovenska a Slovákov netýka, pretože to nie je ich vojna, sa R. Fico hlboko vryl do svetovej internetovej pamäti. Všetci, ktorí dnes vo svete píšu o malej päťmiliónovej krajine, v ktorej nejaký Fico zase vyhral voľby, na tieto výroky pri hľadaní informácií narazia a šíria ich ďalej.

Predseda Smeru dostal nálepky Putinov priateľ, Orbánov spolupútnik či trójsky kôň Ruska v strednej Európe. Vyslúžil si ich za volebnú kampaň, v ktorej takto skutočne vystupoval v snahe dostať hlasy väčšiny priaznivcov dezinformačnej scény, priaznivcov Ruska a slovenských post-fašistov. Podarilo sa mu to. Post-fašistov dostal zo slovenského parlamentu a aj vďaka hlasom pôvodne ich voličov vyhral parlamentné voľby. Ak si však R. Fico myslí, že po voľbách bude všetko zabudnuté, tak sa mýli. Má označenie a bude s ním
musieť politicky žiť. A Slovensko s ním.

Hra o miliardy úniových eur

Pre Slovensko je však ešte nebezpečnejší Ficov málo skrývaný útok na nezávislosť polície, prokuratúry, vyšetrovateľov a slovenských súdov. Hneď na prvej povolebnej tlačovej konferencii bez škrupúľ vybalil požiadavku na odchod policajného prezidenta a špeciálneho prokurátora, čo je oveľa vážnejšie než požadovanie mieru na Ukrajine.

Ak budeme nezaujatí, to, čo v súvislosti s Ukrajinou žiada a chce R. Fico, sa veľmi nelíši od politiky vlády Rakúska a tá s tým v Únii žiadne problémy nemá. V NATO je to trochu iné. Ale tam sa zase podobne správa napríklad Turecko a nikto sa mu za to vylúčením nevyhráža.