Turizmus je brutálny, z Prahy sa stal Disneyland

Pred mesiacom ju aj vďaka jeho práci zavreli. V zahraničí mu priniesla úspech relácia Honest Guide. Plynulou angličtinou ponúka turistom tipy, ako lepšie objaviť Prahu aj mimo turistami preplneného centra. Relácia je často užitočnejšia ako všetky oficiálne propagačné letáky cestovných kancelárií. Najnovšie spolupracuje s mestami po celom svete, kde propaguje lokálnu kuchyňu a ich skryté zákutia okom novinára z inej krajiny.

Prečo robíme rozhovor v Brne, keď vaše videá pre turistov preslávila Praha?

Pretože tu natáčame ďalší diel Honest Guide. Spolupracujeme v rámci partnerstiev s rôznymi mestami. Jedným z nich je aj Brno. Ozvalo sa nám Informačné turistické centrum a chceli, aby sme natočili epizódu o bistrách. Radi sme vyrazili, pretože si myslíme, že Brno je v mnohých ohľadoch lepšie mesto ako Praha. Spolupracovali sme už s mestami ako Tampere, Helsinki, Karlove Vary, Innsbruck...

V Bratislave ste opísali najlepšie miesta pre turistov. Bolo to vopred dohodnuté?

Áno, hotové video sme sa snažili ponúknuť Bratislave na vlastnú propagáciu. Ak sa nemýlim, tak to odmietli. Potom si naše video nejaká slovenská facebookovská stránka „na drzovku“ ukradla z našej stránky. Dala si sponzoring a urobilo im to tisíce videní. Bolo to nefér.

Ako prebieha spolupráca s mestami? Do tipov na konkrétne miesta v meste sa dostane len to, na čom sa s daným mestom alebo reštauráciami dohodnete ako istá forma reklamy?

Spolupracujeme s mestami len vtedy, ak nám do toho nehovoria, dajú nám voľnú ruku. Príkladom je Brno, kde momentálne sme. Máme tu asi sto bistier a my si vyberieme len tie, ktoré sú nám sympatické. Netvárime sa, že to tu dokonale poznáme a sme lokálni. To si môžeme povedať len o Prahe. V cudzích mestách ako napríklad v Bratislave, samozrejme, niektoré podniky osobne poznáme, ale tipy nám dali známi a priatelia z Bratislavy. Je dobré si urobiť rešerš a potom sa rozprávať s miestnymi, čo si o týchto tipoch myslia. No určite to u nás neprebieha štýlom, že si sadneme k TripAdvisoru (portál s turistickými recenziami miest) a vyberáme odtiaľ to najlepšie. To si môžu naši diváci urobiť sami, na to nás nepotrebujú.

Janek Rubeš (vpravo) s kameramanom Honzom Mikulkom... Zdroj: Maňo Štrauch

Plánujete o niekoľko dní vycestovať do Kyjeva. Ako to teda bude vyzerať? Letenky si platíte sami?

Cestu a honorár nám, samozrejme, zaplatí partner. Zvyčajne sa ide na niekoľko dní. Prvý deň sa snažíme zorientovať. Celým motívom videa je, aby turisti nešli automaticky do Starbucksu alebo McDonald’s, ale aby si užili lokálne miesta. O tom to je. To, čo ma štve najviac na turistických sprievodcoch, je, že odporúčajú prvoplánové veci – napríklad v Paríži vám automaticky odporučia Eiffelovu vežu. To by mi nikdy nenapadlo. Alebo v Bratislave ti povedia, že musíš vidieť Bratislavský hrad, Ufo či chlapíka, ktorý vylieza z kanálu, lebo toto je to najlepšie. No, ak by to tak bolo, určite by som tam nešiel.

Takže v čom je vaša pridaná hodnota?

No napríklad, ak hovoríme o Bratislave, chceme ukázať turistom, že niekedy stačí zobrať Taxify za pár eur a vyjsť za mesto do lesa ku Kamzíku. Je to oveľa lepší zážitok, ako sa najesť v drahej reštaurácii v centre Bratislavy. Snažíme sa aplikovať na iné mestá to, čo odporúčame v Prahe turistom. Skryté miesta, často nepoznané turistami. Napríklad nechoďte na Pražský hrad, ale choďte radšej na Vyšehrad. Aj v iných mestách sa snažíme ponúknuť alternatívy k hlavným turistickým lákadlám.

Vytvoriť tlak na zmenu

Honest Guide je úsmevný program o pozitívnych veciach – predovšetkým v Prahe. Reportážnym spôsobom ste robili aj investigatívu.

Bolo to extrémne stresujúce, pretože ešte s bývalým kameramanom, s ktorým som na relácii spolupracoval, sme boli vo vojne s taxikármi, policajtmi, s mestom. Jediní, koho to ešte bavilo, boli diváci. Bolo to pre nich zábavné, ale nevideli, čo je za tým.

Jednu epizódu sme točili aj pol roka, aby som mali dostatok dôkazov. No potom prišiel Honza Mikulka (kameraman relácie Honest Guide) a povedal mi, či by som nechcel točil aj pozitívne veci. Navrhol napríklad, že budeme točiť cestu z letiska do centra. Povedal som si, čo je to za blbosť, veď to každý vie. Cítil som sa ako idiot, keď som opisoval, kam zahnúť doľava a doprava. No fungovalo to neuveriteľne a ľudia to pozerali.

... a obaja aj s autorom tohto rozhovoru na tému, že pri cestovaní treba vedieť hľadať aj pozitíva. Zdroj: Maňo Štrauch

Aký bol pre vás ten prechod, keď ste už nemuseli riešiť investigatívu?

(Smiech) Prinieslo mi to obrovský pokoj do života. Natáčanie je oveľa rýchlejšie a robíme to, na čo máme chuť. Je vonku horúco? Tak pôjdeme natočiť, kam sa okúpať alebo zájsť na pivo. Rozhovor s Adrianou Krnáčovou (primátorka Prahy), čo bol môj prvý rozhovor vôbec, alebo práca na kauzách s taxikármi prebiehala mesiace a bolo to veľmi komplikované. Teraz, keď točíme videá pre turistov, majú nás všetci radi. Som presvedčený, že k zmenám v spoločnosti dochádza aj vtedy, ak opisujete veci, ktoré sú pozitívne. Nemusíte nevyhnutne hľadať len škandály. Rozdiel Honest Guide od Praha vs. prachy je v tom, že aj tú najnegatívnejšiu vec ukážeme vždy s úsmevom.

Zdalo sa, že s tou hnusnou zmenárňou nik nepohne. A potom zmizla!

Je teda možná aj zmena zdola?

Problémom je, že je to časovo veľmi náročné. Predpokladám, že v Bratislave sa napísali o taxikároch tisíce článkov, ale nezmenilo sa to. No ak by ste tam mali chlapca, ktorý by na železničnú stanicu prišiel každý deň a točil by, ako to tam vyzerá, a po anglicky ukazoval celému svetu tú hanbu, tak by to začalo zaujímať viac ľudí.

Zrazu by to nebol problém len turistov, ktorých taxikári okrádajú, ale problém, že nejaký taxikár obchádza celý systém. Babička sa tak musí zmieriť s tým, že zo stanice ju taxík zoberie za 20 eur. Ja som mal to šťastie, že som od šéfov (zo Stream.cz) dostal voľnosť a mohol som o taxikároch točiť dva roky. Dnes sú siedmi z nich pred súdom a hrozí im sedem rokov vo väzení.

Rozdiel, ktorý si myslím pohol celým príkladom, bolo to, že sme nezakrývali ich tváre. Zrazu to už neboli anonymní taxikári, ale konkrétni ľudia s menami a autami. Zistili sme, že neplatia dane a neplatili ani mestu za státie. Základom bol príbeh, čo je oveľa efektívnejšie ako konštatovanie, že v Bratislave alebo Prahe taxikári kradnú.

Mali kauzy s taxikármi aj právnu dohru?

Okrem fyzických útokov nás skúšali zastrašovať súdom, pretože nechceli, aby sme zobrazovali ich tváre. Lenže Seznam.cz (podeň patrí aj portál Stream.cz) má obrovské právne oddelenie a to vždy stálo pri nás. O väčšine súdnych sporov som dokonca ani nevedel, šéfovia ma tým nechceli zaťažovať. Povedali mi, aby som točil ďalej. Hoci predžalobných výziev prišlo plno, nikdy nedošlo až k súdu.

Bolo to od nich len veľké bu- -bu-bu. To, že taxikári a jeden úradník skončili pred súdom, však nie je zásluha toho, že sa do prípadu zaangažovala primátorka, ale je to zásluha polície. Primátorke bola celá téma dosť ľahostajná, zmohla sa len na pár drobných krokov ako napríklad, že strhla po štyroch rokoch na stanici tabule, ktoré ukazujú ľuďom, kde nájdu taxíky. Samozrejme, naším cieľom nebolo poškodiť všetkým taxikárom, ale len skupine, ktorá to robila systematicky.

V čom boli zmenárne iné ako podvodní taxikári?

Zmenárne sú regulované Českou národnou bankou a môžu si robiť prakticky, čo chcú, ak to majú na papieri. Tak ako taxikári v Bratislave. Ak si napíšu 30 eur do centra, tak si to môžu vypýtať, keďže nemáte stanovenú maximálnu cenu. Zmenáreň v centre mesta dávala 15 korún za euro, a keďže to tam mala uvedené, nič zlé neurobila.

No ja si myslím, že tým, že sme o nej tak intenzívne točili a poukazovali sme, že centrálna banka s tým nič nerobí a že je to obrovská hanba, tak si asi nejaký úradník z centrálnej banky na zmenáreň zasadol. Je to moja domnienka, ale zrejme si povedal, že nájde, kde robia chybu. Každý robí chyby, aj ten najzodpovednejší vodič robí chyby. Dostali ich nakoniec na nejakej byrokratickej povinnosti a zmenáreň zavreli.

Janek Rubeš (vľavo) s kameramanom Honzom Mikulkom Zdroj: Maňo Štrauch

Vy ste k zmene dopomohli aj tým, že ste na námestí pred zmenárňou upozorňovali turistov na nevýhodný kurz. Zmenáreň tak prišla o desiatky klientov. Aký to bol pocit, keď ste sa dozvedeli, že ju konečne zavreli?

Bola to najväčšia radosť v mojom živote. Keď som si ráno prečítal, že centrálna banka odobrala zmenárni licenciu, ani som nedopil kávu a bežal na miesto. Sadol som si do najdrahšej reštaurácie v centre, kde majú hnusnú a drahú kávu, len aby som videl, ako dávajú dole ten nápis a zamykajú dvere. Vo všeobecnosti chlapi asi potrebujú mať pocit, že tu po nás niečo ostalo, a ten pocit som mal práve vtedy. Tridsať rokov sa vravelo, že sa s tým nedá nič robiť, a zrazu tá hnusná zmenáreň už nesvieti.

Turisti sú naivní, mesto by nemalo byť

Nie je troška chyba aj v naivite turistov? Veď výmenný kurz jednoducho akceptovali.

Viete, koľko stoji káva, ktorú ste si práve objednali? Niekedy človek nepremýšľa. To mesto nepoznáš, o lokálnej mene netušíš a niekedy sme aj naivní.