Pred štyrmi mesiacmi Európska únia oslavovala obrovský prelom vo svojej dlhoročnej snahe o rozširovanie voľného obchodu s čo najväčšou časťou sveta. Európskej komisii, ktorá má právo zastupovať vo vyjednávaniach obchodných zmlúv celú dvadsaťsedmičku, sa podarilo dosiahnuť dohodu o vytvorení zóny voľného obchodu s latinskoamerickými štátmi skupiny Mercosur. Teda s Brazíliou, Argentínou, Uruguajom, Paraguajom a Bolíviou. Toto 300-miliónové zoskupenie sa tak stalo zatiaľ najväčším úspechom snáh Európskej únie o rozširovanie obchodu čo najmenej zaťaženého clami a ďalšími netarifnými prekážkami.
Dohoda s Mercosurom
„Dnes sme uzavreli historickú dohodu, ktorá vytvára najväčšiu zónu voľného obchodu na svete. V súčasnosti potrebujeme pozitívne správy a táto dohoda je obrovským pokrokom medzi dlhodobými partnermi,“ privítala dohodu podpredsedníčka Európskej komisie Kaja Kallasová. Dohoda otvára Európanom rozsiahly región voľného obchodu vrátane prístupu ku kritickým surovinám. Zároveň vytvára trh pre viac ako 700 miliónov ľudí a ročne by mala na clách ušetriť európskym firmám miliardy eur. „Na oboch stranách to zvýši počet pracovných miest a príležitostí,“ uviedla K. Kallasová.
Šéfka Komisie Ursula von der Leyenová zdôrazňovala predovšetkým výhody, ktoré z toho budú mať Európania. „Dohoda je výhodná pre všetkých. Načúvali sme obavám našich poľnohospodárov a zohľadnili sme ich. Táto dohoda obsahuje spoľahlivé záruky na ochranu ich živobytia,“ uviedla smerom k poľnohospodárom, ktorí budú najväčšou prekážkou ratifikácie dohody. „Je to historicky najväčšia dohoda, čo sa týka ochrany potravín a nápojov z EÚ. Teraz je zemepisným označením chránených viac ako 350 európskych produktov a okrem toho zostávajú nedotknuteľné aj európske zdravotné a potravinové normy. Ak budú chcieť vývozcovia zo združenia Mercosur vstúpiť na trh EÚ, budú musieť tieto normy prísne dodržiavať. Podnikom z Únie ušetrí dohoda vývozné clá v hodnote štyroch miliárd eur ročne,“ dodala U. von der Leyenová.
Svoju chvíľu slávy prežíval na začiatku decembra aj slovenský podpredseda Komisie Maroš Šefčovič, ktorý má na starosti vyrokovanie obchodných vzťahov. „Táto prelomová dohoda otvára cestu novým vývozným príležitostiam pre spoločnosti z EÚ vrátane našich malých a stredných podnikov a vývozcov poľnohospodársko-potravinárskych produktov,“ uviedol a aj on zdôraznil ušetrené miliardy eur. A dodal k tomu vetu, ktorá by v súčasnosti, na začiatku globálnej colnej vojny spôsobenej bezprecedentnými krokmi Donalda Trumpa, mala od európskych politikov zaznievať čo najčastejšie: „Celkovo sú partnerstvá založené na pravidlách s podobne zmýšľajúcimi krajinami geopolitická aj hospodárska nutnosť. Som preto hrdý, že obchodná politika EÚ naďalej plní svoje ciele.“
TTIP mala USA a EÚ zásade zblížiť
Lenže pred dvanástimi rokmi mala Európska únia ešte omnoho väčšiu ambíciu, a to vyrokovať investičnú a obchodnú dohodu so Spojenými štátmi, ktorá sa stala známou pod skratkou TTIP. V čase, keď sa v roku 2013 rokovania začínali, mali Washington aj Brusel ambície uzavrieť dohodu do dvoch rokov. Zmluva, ktorá v tom čase pokrývala trh takmer s polovicou svetového hrubého domáceho produktu, sa mala stať základom novej kvality vzťahov medzi USA a Európskou úniou. Lenže ani po troch rokoch sa rokovania nepodarilo dokončiť. Vo viacerých úniových štátoch silneli proti dohode protesty, hlavne z obáv pred „amerikanizáciou“ európskej ekonomiky a Európy vôbec. Najhlasnejší odporcovia boli, samozrejme, poľnohospodári, obzvlášť francúzski.
Rokovania viazli aj na mnohých technikáliách. „Napríklad je rozdiel v poňatí bezpečnosti potravín a výrobkov celkovo. Zatiaľ čo v USA je, zjednodušene povedané, povolené všetko, čo nie je preukázané, že človeku škodí, v EÚ povoľujeme len to, čo je dokázané, že neškodí,“ vysvetľoval vtedy jeden z vysokých úniových úradníkov. V tom čase sa dohodu snažili rýchlo dotiahnuť skôr Spojené štáty. „Uzavretie trans-atlantickej dohody je v záujme nás všetkých,“ vyzýval Európanov v apríli 2016 pri návšteve Nemecka vtedajší prezident USA Barack Obama. „Je nesporné, že voľný obchod pomohol americkej ekonomike a priniesol aj obrovské výhody krajinám, ktoré sa na ňom zúčastňujú,“ dodal. Pred jeho príchodom sa proti dohode konala obrovská demonštrácia v Hannoveri. TTIP sa do konca Obamovho mandátu nepodarilo dohodnúť a jedným z prvých krokov nového prezidenta Trumpa v roku 2017 bolo okamžité ukončenie všetkých rokovaní.
Tento zásadný nezdar však Brusel neodradil. Medzi najvýznamnejšie úspechy posledných rokov patrí uzavretie dohôd o zóne voľného obchodu s dvoma ekonomicky najvýkonnejšími ázijskými demokraciami – Japonskom a Južnou Kóreou, a takisto s Novým Zélandom, Kanadou a so Singapurom. Plne ratifikované však boli v EÚ zatiaľ len prvé tri. Vzhľadom na odlišnosti juhovýchodnej Ázie bola prelomová obdobná dohoda so stomiliónovým komunistickým Vietnamom z roku 2020, ktorá už prebehla kompletnou ratifikáciou. Za Európsky parlament sa na nej zásadne podieľal aj český europoslanec za ODS Jan Zahradil. „Určite to bol krok správnym smerom. EÚ včas pochopila, že Vietnam je krajinou s veľkou dynamikou a rastie do podoby lídra juhovýchodnej Ázie,“ povedal pred časom J. Zahradil. „Pragmatizmus zvíťazil nad ideológiou, záujmy zvíťazili nad abstraktnými hodnotami,“ dodal.
Zmluvu s Čínou zastavila politika
Naopak, „hodnoty“ zmarili zložito vyjednávanú obchodnú a investičnú dohodu medzi Európskou úniou a Čínou. Na konci decembra 2020 sa túto komplexnú investičnú dohodu (CAI), ktorá mala uľahčiť investorom z oboch regiónov vzájomný prístup na trhy, podarilo vtedajším nemeckým predsedníctvam senzačne dotiahnuť k podpisu. Lenže o pár mesiacov bolo všetko inak. Čína za kritiku zaobchádzania s menšinovými Ujgurmi na skupinu europoslancov vrátane Miriam Lexmann z KDH uvalila sankcie, čo ratifikáciu v Európskom parlamente zastavilo. To sa doteraz nezmenilo napriek výrazne inému zloženiu Európskeho parlamentu.
Európska únia v súčasnosti intenzívne rokuje o voľnom obchode s niekoľkými zásadnými štátmi sveta, ako je napríklad najľudnatejšia krajina planéty India, spojenecky dôležitá Austrália alebo Thajsko stúpajúce na význame. Pre EÚ, najväčšieho svetového investora a zároveň najväčšieho svetového vývozcu priemyselných výrobkov a služieb, je udržanie voľného svetového obchodu otázkou ekonomického prežitia. Preto bude vo svojej obchodnej politike podľa prvých správ z Bruselu pokračovať a, naopak, ju ešte zosilní. Donaldovi Trumpovi napriek.
Autor je spolupracovník TRENDU a európsky editor webu deník.cz
