Ruská vojna proti Ukrajine prebieha už tretí rok, konflikt medzi Izraelom a Hamasom sa stále môže stať regionálnou vojnou a prehlbujúca sa studená vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou môže ešte niekedy v tomto desaťročí prerásť do horúcej v súvislosti s Taiwanom. Ak Donald Trump vyhrá v novembri prezidentské voľby, svet bude ešte viac destabilizovaný.

Napriek tomu tieto riziká zatiaľ mali len obmedzený vplyv na ekonomiky a trhy. Môže sa to čoskoro zmeniť? Hoci rusko-ukrajinská vojna zostáva rovnako brutálna, jej globálne dôsledky budú pravdepodobne miernejšie. Riziká priameho zapojenia NATO alebo použitia taktických jadrových zbraní Ruskom sú dnes nižšie ako v skorších fázach vojny. Vojna síce spočiatku spôsobila prudký nárast cien energií, potravín, hnojív a priemyselných kovov, ale dokonca aj Európa absorbovala šok len s miernym spomalením rastu a nie vážnou recesiou.

Ruské prírodné zdroje nahradili USA a krajiny Blízkeho východu. Vplyv na ceny potravín klesol, odkedy sa Ukrajine podarilo znovu otvoriť čiernomorský koridor na vývoz obilia. Vojna medzi Izraelom a Hamasom mala tiež zatiaľ len obmedzený vplyv. Ak konflikt zostane takto obmedzený, globálny ekonomický a trhový vplyv zostane tiež nízky. Koniec koncov, vyžadovalo by to veľkú regionálnu eskaláciu – ako napríklad otvorenú vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom v Libanone alebo náznaky, že Izrael je na ceste k vojne s Iránom. Rozsiahla vojna medzi Izraelom a Iránom by drasticky znížila produkciu a vývoz energie z Perzského zálivu, čo by spôsobilo prudký nárast cien energií podobný globálnym stagflačným otrasom, ktoré nasledovali po jomkipurskej vojne v roku 1973 a iránskej revolúcii v roku 1979. Pravdepodobnosť prudkej regionálnej eskalácie však zostáva nateraz našťastie nízka.

Zatiaľ čo studená vojna – alebo strategická konkurencia – medzi Amerikou a Čínou sa bude v priebehu času pravdepodobne naďalej zhoršovať, vzťahy sa tento rok nemusia výrazne viac naštrbiť. Americký prezident Joe Biden a jeho čínsky náprotivok Si Ťin‑pching sa koncom minulého roka dohodli na taktickom rozmrazení vzťahov a reakcia Číny na nežiaduci výsledok taiwanských prezidentských volieb bola pomerne zdržanlivá. Aj keby sa otázka Taiwanu mohla dostať do varu neskôr v tomto desaťročí, nie je pravdepodobné, že sa tak stane tento alebo budúci rok. Ekonomická slabosť a krehkosť Číny môžu viesť k tomu, že bude menej konfrontačná.

Najväčším geopolitickým rizikom pre ekonomiku a trhy sú voľby v USA. Je však dôležité povedať, že Trump aj Biden majú niektoré zahraničnopolitické priority rovnaké. Demokrati aj republikáni sú k Číne jastrabí a takí aj ostanú. Biden a Trump boli silnými zástancami Izraela, no zároveň uznávajú, že želaná normalizácia vzťahov medzi Izraelom a Saudskou Arábiou si môže vyžadovať určité uznanie prípadného riešenia v podobe dvoch štátov. Najväčší rozdiel medzi Trumpom a Bidenom je v otázkach NATO, Európy a rusko-ukrajinského konfliktu. Niektorí sa obávajú, že Trump opustí Ukrajinu a nechá Rusko vyhrať vojnu. Ale keďže je pravdepodobné, že v súvislosti s Čínou zostane jastrabom, môže sa obávať signálu, ktorý by vyslal v súvislosti s Taiwanom, ak by umožnil Rusku prevziať Ukrajinu. Trump navyše chce, aby európski členovia NATO míňali viac na obranu.

Najvýraznejší spôsob, akým by druhá Trumpova administratíva ovplyvnila trhy, je prostredníctvom hospodárskej politiky. Niet pochýb o tom, že protekcionistická politika USA by sa sprísnila. Trump už povedal, že zavedie desaťpercentné clo na všetok dovoz prichádzajúci do USA, kde je priemerná colná sadzba v súčasnosti približne dve percentá, a pravdepodobne zavedie ešte vyššie clo na dovoz z Číny. To by vyvolalo nové obchodné vojny nielen so strategickými rivalmi ako Čína, ale aj s americkými spojencami v Európe a Ázii, ako sú Japonsko a Južná Kórea. Globálna obchodná vojna by znížila rast a zvýšila infláciu, čo z nej robí najväčšie geopolitické riziko, ktoré by trhy mali zvážiť. V tomto scenári by sa deglobalizácia, fragmentácia, protekcionizmus, balkanizácia globálnych dodávateľských reťazcov a dedolarizácia stali ešte väčšími rizikami pre hospodársky rast a finančné trhy.

Ďalšie stagflačné riziká súvisiace s Trumpom zahŕňajú jeho odmietavý postoj ku klimatickým zmenám a pravdepodobnosť, že by sa pokúsil nahradiť šéfa americkej centrálnej banky Jeroma Powella poddajnou figúrkou. Napokon, Trumpova fiškálna politika by zvýšila deficity, ktoré sú už aj tak príliš vysoké. Predĺžili by sa daňové úľavy, ktorým sa blíži koniec platnosti, ako aj vyššie výdavky na obranu. Zvýšilo by sa riziko vyšších výnosov dlhopisov. Pri vysokých a rastúcich súkromných a verejných dlhoch by to prinieslo strašidlo finančnej krízy. Ako sa hovorí: „Je to ekonomika, hlupák.“ Trumpova navrhovaná hospodársko-politická agenda je teraz najväčšou hrozbou pre ekonomiky a trhy na celom svete.

Copyright: Project Syndicate, 2024. www.project-syndicate.org

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora