Téma týždňa: Energetický rozvod s Ruskom nebude zadarmo

Európska únia je najväčším importérom zemného plynu na svete. Keďže Rusko stojí za 40 percentami dodávok tejto komodity, Moskva má v Európe výnimočné postavenie. To sa však začalo dramaticky meniť. So snahou obmedziť import ruských energií Európu čaká najväčšia energetická transformácia v modernej histórii. Nebude to však jednoduché, rýchle ani lacné. 

Závislosť od plynu

Slovensko síce v percentuálnom vyjadrení patrí v rámci krajín Európy k najzávislejším od ruského plynu, no v objemovom vyjadrení patrí prvenstvo Nemecku. Najväčšia európska ekonomika až polovicu svojho importu plynu čerpá od Gazpromu. Nie je preto prekvapením, že úvahy o rýchlom odstrihnutí ruskej komodity vyvolávajú v Nemecku paniku. Najmä v prostredí biznisu. Najsilnejším hlasom v tomto smere sa stal CEO spoločnosti BASF Martin Brudermüller. Ten v nedávnom rozhovore pre Frankfurter Allgemeine povedal: „Toto by mohlo priviesť nemeckú ekonomiku do najväčšej krízy od konca druhej svetovej vojny a zničiť našu prosperitu. Obzvlášť pre malé a stredné podniky by to mohlo znamenať koniec. Toto nemôžeme riskovať.“ 

Nečudo, že tieto slová predniesol predstaviteľ chemického priemyslu. BASF je najväčší výrobca chemických produktov na svete. Práve chemické firmy sú najväčšími spotrebiteľmi zemného plynu. Platí to pre Nemecko aj pre Slovensko. Kým v Nemecku je to pätnásť percent, podľa výpočtov Národnej banky Slovenska štyri priemyselné odvetvia s najväčšou spotrebou zemného plynu stoja za viac ako 40 percentami jeho spotreby na Slovensku. Len Duslo Šaľa minie na svoju výrobu, najmä umelých hnojív, až desatinu slovenského importu plynu. 

Keby nastal nedostatok zemného plynu, jeho spotreba by sa musela regulovať. Ako prvé by sa obmedzili priemyselné podniky. Šéf spoločnosti BASF tvrdí, že pokles dodávok plynu o polovicu by mal katastrofické následky. Aj keď si to mnohí ľudia neuvedomujú, reťazová reakcia by priniesla desaťtisíce nezamestnaných a nedostatok produktov, napríklad umelých hnojív, čo môže viesť až k hladomoru v chudobných krajinách. Riešenie situácie ultimátami a s horúcou hlavou môže mať na celý svet nepredvídateľný vplyv. Aj preto sa počíta s postupným odklonom od ruského plynu. V priebehu štyroch až piatich rokov je možné bezpečne eliminovať značnú časť importu z Ruska. Brusel však prichádza s agresívnejšími plánmi s cieľom radikálne znížiť závislosť od plynu už v tomto roku. To vyvoláva tvrdý postoj Moskvy, ktorá sa snaží presadiť platby v rubľoch, čo sa považuje za snahu obísť sankcie. Ak sa Brusel a Moskva nedohodnú, Európu môže čakať horúce leto a studená zima. V čase vojenského konfliktu sa racionálne riešenia hľadajú ťažko. Otvorené sú všetky scenáre, a tak sa hľadá rýchla náhrada za ruský zemný plyn. 

Závislosť od rúr