Potravinársky biznis bol jedným z mála, ktorým pandémia priala. Platí to napríklad o výrobcoch mäsa či mlieka a mliečnych výrobkov. Ľudia jesť musia, a preto viaceré firmy z tohto segmentu či segmenty ako také zaznamenali medziročný rast tržieb. So ziskmi to bolo rôznorodejšie, dôvod bol ten, že koncom vlaňajška začali výrazne rásť ceny vstupných surovín, obalov či energií.
Tržby rastú už päť rokov aj Tatranskej mliekarni z Kežmarku. Rast dopytu po produktoch firmy, ako aj snaha o posilnenie postavenia na trhu a rast exportu boli dôvody, prečo v uplynulých rokoch výrazne investovala do rozvoja. Počas pandémie si postavila v Kežmarku novú syráreň na výrobu syra s modrou plesňou za 15 miliónov eur.
Jej investičné aktivity nepoľavia ani v budúcnosti. Investície do plesňových syrov sú totiž vysoké a ich výroba je náročná na hygienu. Za novú syráreň, ktorú uviedla do ostrej prevádzky vlani, je Tatranská mliekareň nominovaná na cenu TREND Investor roka 2022. Spoločnosť je tretím najväčším producentom mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku.
Rebríčky 2021: Világi chce Európe dodávať mlieko do kávy. Dojnice budú na Slovensku iba v Zoo
Trojnásobná kapacita
Tatranská mliekareň spadá do skupiny Tami podnikateľa Mikuláša Bobáka. Okrem nej sem z oblasti potravinárstva patrí Agro Tami z Nitry a Syráreň Havran zo Senice. Produkcia skupiny zahŕňa takmer všetky kategórie mliečnych produktov vrátane mlieka, syrov, jogurtov, smotany, nátierok, acidofilného mlieka či masla.
V Kežmarku sa vyrábajú aj syry s bielou plesňou typu camambert a syry s modrou plesňou typu niva. Produkcia prvého typu, kam patrí Encián alebo Plesnivec, je v pôvodnom závode v Kežmarku asi dvanásť ton denne, na čo treba 90-tisíc litrov mlieka.
V pôvodnej fabrike sa pred koronakrízou vyrábali denne zhruba tri tony modrého syra. Tie predáva firma pod vlastnými značkami Tatranský Rival a Tatranská Niva či pod privátnymi značkami obchodných reťazcov doma aj v zahraničí.
„Po vlaňajšom spustení novej prevádzky je dnes kapacita výroby 75-tisíc litrov spracovaného mlieka denne, teda deväť ton syra s modrou plesňou,“ konštatuje pre TREND generálny riaditeľ Tatranskej mliekarne Ľubomír Valčuha. Ročne tak ich produkcia poskočí z tisíc zhruba na tritisíc ton.
Priestory, ktoré pôvodne v starej fabrike využívali na výrobu syrov typu niva, dnes rekonštruujú. Poslúžia ako zrecie sklady pre rôzne špeciality a pre syry typu camambert, s ktorých produkciou začala mliekareň v roku 1982.
Vyše polovice produkcie syrov firmy ide na export. Odberateľmi sú najmä Česko, Maďarsko a Poľsko, ako aj pobaltské krajiny. Dopyt po slovenských produktoch spod Tatier výrazne rastie, a to najmä vďaka nadnárodným obchodným sieťam, pre ktoré Tatranská mliekareň vyrába syry pre ich privátne značky. Výrobky sú podľa Ľ. Valčuhu štandardizované, teda nie špecializované podľa trhu odbytu.
Rýchla výstavba
Celkové náklady na investíciu do novej syrárne predstavovali v Kežmarku približne 15 miliónov eur. Nehnuteľnosť a okolité úpravy pohltili osem miliónov eur, zvyšok smeroval na technológie. „Z Francúzska sme doviezli automatizovanú technológiu, ktorá nám pripravuje syrovinu, ako aj technológiu na stabilizáciu teplotných podmienok pri zrení. Obe sú plne automatizované,“ vysvetľuje Ľ. Valčuha.
V minulosti museli syrovinu ručne miešať dvaja zamestnanci. Teraz to robí stroj. Ľudia na manuálnu prácu sú potrební až pri skladaní hotových syrov z výrobného pásu. Následne ich nasolia a dajú do zrecieho skladu, po dvoch dňoch syry otočia a znovu ich nasolia a tak ďalej. Syr s modrou plesňou zreje 24 dní. Na porovnanie, syry s bielou plesňou zrejú len týždeň.
Súčasťou investície sú aj tri baliace linky. Pôvodne mala fabrika na tieto syry len jednu linku. V prípade potreby je možné kúpiť a zapojiť aj štvrtú baliacu linku. Tá vytvorí priestor na to, aby v prípade potreby nemuseli zamestnanci pri balení pracovať cez noc, čo je z titulu príplatkov finančne náročnejšie.
V pôvodnej fabrike pracovalo na výrobe syra s modrou plesňou 45 ľudí, nová prevádzka k nim pridala ďalších šesť. V prípade, že nová syráreň nejde na plnú kapacitu, sú zamestnanci presunutí na iné výroby. Firma spod Tatier produkuje okrem iného niekoľko druhov mlieka, maslo či rôzne tvarohové špeciality. Celkovo zamestnáva Tatranská mliekareň 314 pracovníkov.
Prípravné práce na investíciu odštartovali v roku 2018. Základný kameň bol položený začiatkom roku 2020, výstavba hrubej stavby šla rýchlo, pričom do skúšobnej prevádzky výrobu spustili v septembri toho istého roku. Do ostrej prevádzky o štyri mesiace neskôr – v januári minulého roku.
Rastúce ceny vstupov
Tatranská mliekareň spracúva veľké objemy mlieka, ale marže na tento druh výrobku sú veľmi nízke. Podľa Ľ. Valčuhu trvanlivé mlieko dokonca vyrábali so stratou. Tú si museli kompenzovať na výrobkoch s vyššou pridanou hodnotou, akou sú práve syry. Pri nich sa marža na slovenskom trhu pohybuje okolo desiatich percent.
S výrobou syrov s modrou plesňou začali v Kežmarku v malom v roku 2005. V tom čase boli jediným producentom modrých syrov na Slovensku Levické mliekarne. To, že majiteľ mliekarne M. Bobák vlastní v rámci svojej skupiny aj poľnohospodárske družstvá, znamená, že Tatranská mliekareň môže časť mlieka pre svoje potreby odoberať od neho.
Ako však Ľ. Valčuha upresňuje, ide len o päť percent celkovej spotreby kravského mlieka vo firme. Kým kedysi sa dodávatelia mlieka predháňali so svojimi ponukami, dnes je situácia z dôvodu rastu cien vstupov iná. Cena litra surového mlieka vzrástla podľa riaditeľa takmer o 50 percent, z 31 na 45 centov. Viac si pýtajú aj dodávatelia obalov a samostatnou kapitolou sú energie.
Rast cien sa podpíše aj pod tohtoročné hospodárenie firmy, ktorej tržby sa vlani udržali nad 90 miliónmi eur. V tomto roku síce poskočia nad 100 miliónov eur, ale bude to v značnej miere spôsobené vyššími cenami. Po dlhom období v čistom zisku, ktorý bol predvlani 1,2 milióna eur a vlani 784-tisíc eur, v tomto roku sa predpokladá, že uzatvorí firma hospodárenie na nule.
- Mliečne impérium
- Tatranská mliekareň v Kežmarku patrí do skupiny Tami podnikateľa Mikuláša Bobáka. Ten sprivatizoval kežmarský podnik v 90. rokoch a urobil z neho silného hráča na trhu. Skupina vlastní aj spoločnosť Agro Tami a Syráreň Havran. Nitrianske Agro Tami si udržalo vlani tržby zhruba 73 miliónov eur. Zisk bol 111-tisíc eur. Firme patrí štvrtá priečka v rebríčku najväčších producentov mlieka a mliečnych výrobkov. Okrem nitrianskej výroby mlieka zrevitalizoval M. Bobák senickú. Syráreň Havran sa nachádza na desiatej pozícii s ročnými tržbami 22 miliónov eur. Nitriansku firmu kúpil podnikateľ po tom, ako ju zhruba pred 15 rokmi opustil holandský koncern Friesland. Po Andrejovi Babišovi zase kúpil senické spracovanie mlieka a posilnil ho. Majetok previedol na Syráreň Havran. Do Senice vstúpil v roku 2012. Do portfólia Mikuláša Bobáka spadá aj mäsokombinát Nord Svit či niekoľko poľnohospodárskych družstiev. Mäsokombinát mal vlani tržby 14 miliónov eur a zisk 360-tisíc eur.
Dlhodobý investor
Nomináciu na cenu TREND Investor roka získala skupina Tami, do ktorej patrí aj Tatranská mliekareň, už v roku 2018. Vtedy spustila výrobu plesňových syrov typu camembert v Senici v areáli firmy Syráreň Havran. Už predtým vyrábala Encián a Plesnivec aj v Kežmarku. Nová výroba v Senici stála 12 miliónov eur a zamestnala 50 ľudí. Výroba sa vyšplhala na 2,5 milióna ton ročne.
Špecialitou investície bol robotický syrár. Ten obchádza kade so základnou syrovinou, mení si nástroje, raz syry v kadiach mieša a hneď za tým zasa krája. Po zmene sám všetko vyčistí a poumýva. Robot nahradil ľudí, ktorí sa museli pri miešaní po hodine striedať. Robot je zo Švajčiarska. Stál vyše milióna eur.
K výstavbe novej fabriky pristúpila firma preto, aby využila nadbytky mlieka na výrobky s pridanou hodnotou a vyššou maržou. Dopyt po syroch typu camembert vzrástol aj preto, že sa používajú vo zvýšenej miere na grilovanie. Pre Senicu sa skupina Tami rozhodla preto, lebo väčšina mlieka sa vyprodukuje na západe krajiny. Rozhodnutie bolo logisticky zmysluplnejšie a lacnejšie.
Viac informácií o podujatí TREND TOP, na ktorom bude odovzdaná cena Investor roka 2022, sa dozviete na tomto linku.
Ďalšie dôležité správy
