Táto doba pomôže zracionalizovať celý trh, hovorí Ľ. Šoltýs

Keď v minulosti finančníci z WOOD & Company robili finančné modely, takzvaná čierna labuť bola len fráza. Dnes vieme, že čierna labuť existuje v rôznych podobách a prejavoch.

„Ale že priletia až dve za sebou, to sa naozaj nedalo čakať,“ hovorí partner skupiny Ľubomír Šoltýs. Napriek tomu, že sa biznis podľa neho v mnohom zmenil, príležitostí vôbec neubudlo. V rozhovore pre TREND PRIME tvrdí, že sníva nepretržite, len makať ako kedysi už nevládze.

Na začiatku pandémie ste tvrdili, že v ekonomike sledujeme dokonalú búrku v priamom prenose. Čo sledujeme teraz?

Dôsledky pandémie sa prejavujú v dvoch oblastiach. V inflácii a v rozvrátených dodávateľsko-logistických vzťahoch. Do systému sa nalialo veľa nových peňazí, takže to vyzeralo na relatívne rýchle zotavenie. No prišla vojna a s ňou všetky možné konzekvencie. Nielen energetická kríza, ale aj opätovné narušenie obchodu, keďže Rusko aj Ukrajina zásobovali veľkým množstvom surovín a výrobkov prakticky celý svet.

Čo bude nasledovať?

Ukrajina bude po vojne úplne zdevastovaná. Na jej obnovu bude treba obrovské množstvo energie a peňazí. Zároveň sa prekreslia obchodné mapy energií a tovarov. Taktiež príde k novému geopolitickému prerozdeleniu, asi aj k ďalšiemu zbližovaniu Ruska s Čínou. To sú veľké posuny, ktoré dnes ešte nevieme vyhodnotiť. 

Platia ešte ekonomické poučky?

Pred pár rokmi som vravel, že vrátim diplom z ekonomiky, lebo poučky nefungujú. Teraz začali fungovať. Od krízy v roku 2008 bolo natlačené obrovské množstvo nových peňazí. Zároveň sa posledné dva roky platili ľuďom výplaty, aj keď fabriky nevyrábali alebo vyrábali iba čiastočne. Poučky hovoria, že v takom prípade musí prísť inflácia a teraz ju tu máme. 

Nálady biznisu sa v ostatných dvoch-troch rokoch menili. V čom to najviac cítiť?

Pred kovidom bola ekonomika vyladená ako švajčiarske hodinky. Dodávky fungovali just in time, fungovalo sa prakticky bez zásob. Kontrakty s pevnými cenami a množstvovými zľavami sa podpisovali na päť a viac rokov. Teraz nič z toho neplatí. No je na tom aj niečo pozitívne. Podobne ako v 70. rokoch, keď sme zažili veľkú ropnú krízu, aj teraz môže prísť k zásadnému inovačnému skoku. Hlavne v Európe musíme urýchlene riešiť alternatívne zdroje a energetickú efektívnosť. A to si vyžiada veľa peňazí.  

Dnes sa ozývajú hlasy volajúce po štátnej pomoci a reguláciách rôzneho typu. Ako to vnímate?

My, čo sme vyrastali v socializme, vieme, že viac štátu ekonomike nič dobré neprinieslo. Nehovorím, že sa treba otrocky držať Smithovej voľnej ruky trhu alebo absolútneho laissez-faire. No dnešný trend silnejšieho štátu je výsledok čistého politického populizmu. Úlohou štátu je vytvoriť férové pravidlá a ich dodržiavanie kontrolovať. O zvyšok sa postarajú podnikatelia. 

Platí to aj pri trhu s energiami?