Svetová ekonomika by sa v tomto roku mohla vrátiť do štandardnejších koľají aj bez ohľadu na to, ako bude vyzerať aktuálna situácia okolo očkovania. Odborníci z oblasti zdravotníctva sa zhodujú na tom, že práve vakcinácia je cestou z pandémie. Svetové ekonomiky sa však podľa niektorých ekonómov môžu k rastu vrátiť v tomto roku aj v prípade, že rozhodujúca časť populácie ešte zaočkovaná nebude.
Návrat do normálu
Zotavenie ekonomík vo svojom aktualizovanom výhľade očakávajú napríklad privátni bankári americkej spoločnosti J. P Morgan. Podľa ich predpokladov napríklad ekonomike v USA pomôže k návratu na predkrízové úrovne zmena štruktúry ekonomiky. Kríza zatláča do úzadia priemyselné odvetvia, ktoré vyžadujú intenzívny osobný kontakt. Ustupuje priemysel a gastrobiznis, v tejto oblasti americká ekonomika podľa odhadov stratí 3,5 milióna pracovných miest. Do popredia sa dostáva elektronický obchod a oblasť realít.
Privátne bankovníctvo potrebuje osobný kontakt aj digitalizáciu
Z krízy sa už podarilo zotaviť napríklad čínskej ekonomike. Európe pomôže masívny program Európskej centrálnej banky (ECB). Ten sa pôvodne začínal na hodnote 750 miliárd eur a následne sa ďalej rozširoval na 1,85 bilióna eur.
Transformácia ekonomiky sa deje aj na Slovensku. „Sektory ako turistický ruch alebo gastro zaznamenali dramatický, v mnohých prípadoch fatálny prepad tržieb. Veľa sektorov sa výrazne transformovalo,“ vysvetľuje pre TREND riaditeľ Erste Pri-vate Banking Michal Orlovský. Dobrým príkladom je podľa neho bankovníctvo. „Práve kríza výrazne akcelerovala obsluhu klienta cez digitálne kanály. Nerovnomerný vývoj prináša okrem rizík aj veľa príležitostí. Klienti na trhu vyhľadajú tie atraktívne, do ktorých môžu výhodne vstúpiť,“ dodáva.
Aj privátni bankári vo svete pracujú s klientmi tak, aby vyťažili z nerovnomernej hospodárskej krízy, ktorá nedopadá na všetky odvetvia ekonomiky rovnako. Krivka aktuálneho hospodárskeho rastu má tvar písmena K, niektoré sektory rastú, iné sa oslabujú. Dobrú perspektívu v tomto smere majú podľa spoločnosti J. P. Morgan okrem tradičných digitálnych odvetví napríklad inovácie v oblasti zdravotníctva a školstva.
Čo komplikuje situáciu
To by mohla byť šanca aj pre klientov privátneho bankovníctva na Slovensku. Až 28 percent slovenských milionárov v aktuálnom prieskume J&T Banka Wealth Report označilo zdravotníctvo za oblasť, ktorej sa má zmysel do budúcna venovať. V predošlom prieskume označilo zdravotníctvo za oblasť hospodárstva, ktorú čaká v budúcnosti rast, šestnásť percent slovenských milionárov, oblasť školstva a vzdelávania šesť percent. Lenže situáciu komplikujú miestne podmienky.
Problém v tomto druhu investícií vidí aj marketingová manažérka Privatbanky Iveta Makatura. Tkvie v žalostnom stave slovenského zdravotníctva a školstva. To investorov odrádza. V slovenských podmienkach teda táto oblasť nebude k hospodárskemu zotaveniu prispievať v takej významnej miere ako v iných vyspelých kútoch sveta.
Zatiaľ sa zdá, že do veľkej miery je pre slovenských klientov privátneho bankovníctva tento druh investícií určitou „exotikou“, výsledok je navyše neistý. „Investície do zdravotníctva a farmaceutického priemyslu sú dlhodobo v záujme našich klientov. Pri objavení nového lieku alebo očkovacej látky proti ochoreniu covid-19 tento záujem prirodzene stúpa. Treba však pripomenúť, že ide o investovanie, ktoré sa spája s vysokým rizikom,“ hovorí riaditeľ odboru privátneho bankovníctva Tatra banky Marek Neckár.
Ani istý nárast záujmu o túto oblasť na Slovensku zatiaľ nič nemení na tom, že pre domácich privátnych klientov zostáva stále okrajová.
Pandemické deficity
Slovenské ministerstvo financií malo kedysi na svojej oficiálnej webovej stránke „reklamu“ na vyrovnaný rozpočet, to však v súčasnosti zďaleka neplatí. Cenou za boj proti ekonomickým dôsledkom pandémie a za problémy s deficitom sú rastúce deficity, ktoré nezaznamenáva iba Slovensko.
Analytici z J. P Morgan interpretujú enormne rastúce rozpočtové deficity jednotlivých krajín pozitívne a považujú ich za signál ochoty svetových vlád pomôcť ekonomikám. Analýza Oxford Economics porovnáva vybrané ekonomiky. Rozpočtový deficit Číny sa dostal zo 4,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2019 na odhadovaných 8,5 percenta v roku 2020. Japonsko sa posunulo z 2,6 percenta HDP na 12,7 percenta HDP. Výrazný nárast deficitu si pripisuje americký rozpočet. Posúva sa zo 4,7 percenta HDP na šestnásť percent HDP. Priemer eurozóny stúpa z 0,6 percenta HDP na 8,6 percenta HDP.
Situácia sa úplne zmenila napríklad v juhokórejskej ekonomike. Rozpočet v roku 2019 bol v tejto krajine prebytkový, tento prebytok bol na úrovni 0,9 percenta HDP, bilancia verejných financií krajiny sa však v roku 2020 preklopila do očakávaného schodku na úrovni 4,5 percenta.
Všetky tieto výdavky by mali svetovej ekonomike pomôcť, aby sa v roku 2021 vrátila k rastu. Prognózy medzinárodných zoskupení počítajú s rastom svetovej ekonomiky v tomto roku v intervale od štyroch percent do 5,6 percenta.
V prípade Slovenska sa by sa mala ekonomika tento rok zároveň spamätať a vrátiť sa k rastu. Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) sa slovenská ekonomika v roku 2020 zmenšila o 5,7 percenta, tento rok by mal priniesť rast o 5,6 percenta a v budúcom roku to bude 4,8-percentný rast.
Solventní sú opatrní
Bohatí Slováci tento optimizmus nateraz nepociťujú. „V prieskume J&T Banka Wealth Report uviedlo najviac, až 40 percent opýtaných, že očakávajú pomalú obnovu v tvare písmena U najskôr v roku 2023,“ hovorí riaditeľka J&T Banky na Slovensku Anna Macaláková. „Je však pozitívne, že už od jari minulého roka vidíme jasný odraz globálnej ekonomickej aktivity a myslíme si, že svetová ekonomika sa dostane na predkrízovú úroveň už počas leta tohto roka, európska a s ňou aj slovenská počas budúceho roka,“ vysvetľuje finančníčka.
Samotný údaj o raste HDP v podstate nič nehovorí o radikálnej a trvalej zmene, ktorá sa v ekonomike počas pandémie udiala. Klienti privátneho bankovníctva vedú vlastné firmy a zmeny, ktoré pandémia priniesla, vidia z prvého radu. Preto neprekvapuje, že optimizmom neplytvajú. „Správanie klientov je stále veľmi opatrné. Niektoré signály naznačujú pozitívny výhľad, ale návrat bude postupný. Viacero sektorov sa zmenilo definitívne a forma, v akej sme ich vnímali doposiaľ, je minulosťou,“ konštatuje M. Orlovský.
S tým súhlasí aj Iveta Makatura. S istotou sa dá povedať iba to, že nič nie je isté. „Prevláda viera, že hospodárstvo sa postupne, hoci pomalšie, než sa pôvodne očakávalo, vráti k rastu. Nie je vylúčené, že budú prebiehať štrukturálne zmeny v ekonomike, ale bolo by veštením z krištáľovej gule, ktoré trendy nakoniec prevládnu,“ hovorí odborníčka.
Hrozí rast cien?
Masívne stimuly znamenajú hrozbu, že svetové ekonomiky sa dostanú do inflačnej špirály a ceny začnú nekontrolovateľne rásť. V tejto situácii peniaze neplnia tie úlohy, ktoré majú – v čase inflácie neslúžia ako uchovávateľ hodnoty. Rast inflácie je väčšou hrozbou práve v čase, keď centrálne banky stále pumpujú do ekonomík nové peniaze, a to sa deje už od krízy, ktorá vznikla po roku 2008.
Centrálni bankári vo Frankfurte však výrazný rast cenovej hladiny neočakávajú. Ceny by v tomto roku podľa očakávaní ECB mali v menovej únii dosiahnuť rast vo výške 1,5 percenta, pričom v poslednom štvrťroku tohto roka by sa mohla miera inflácie v eurozóne dostať na dve percentá. Následne v roku 2022 podľa odhadov ECB opäť klesne na 1,2 percenta.
Inflácia pracuje veľmi nenápadne, ale zato isto. Existujú produkty, ktoré dokážu z dlhodobého pohľadu infláciu porážať.
Na Slovensku budú ceny rásť pomalšie. V tomto roku podľa NBS stúpnu o 0,6 percenta, v ďalšom o 1,8 percenta. Napriek tomu je hrozba inflácie prítomná. Práve rast cien nenápadne „ujedá“ z výnosov, a preto investície, ktoré dokážu poraziť infláciu, môžeme považovať do určitej miery za úspešné. Miera inflácie by mala naďalej zostať relatívne nízka, napriek tomu má význam hovoriť o hrozbe rastu cien. Obrovské peňažné stimuly zo strany centrálnych bánk totiž môžu do rastu cien napokon vyústiť. Politika centrálnych bánk je nastavená tak, aby do ekonomík prúdili peniaze. Výsledkom je, že napríklad bilančná suma ECB sa ku koncu roka 2020 šplhala k hranici 6,98 bilióna eur. Na konci roka 2019 pritom bola na úrovni 4,67 bilióna eur. Na porovnanie, na konci roka 2007 bola bilančná suma ECB zhruba 1,5 bilióna eur. Pretlak tlačených peňazí sa tak môže prejaviť práve rastom cien. „Inflácia pracuje veľmi nenápadne, ale zato isto. Preto túto tému otvárame často. Existujú produkty, ktoré dokážu z dlhodobého pohľadu infláciu poraziť. Sú aj také, ktoré to nedokážu, napríklad terminované vklady,“ tvrdí M. Orlovský.
Aj na inflácii sa dá zarobiť
Inflácia však môže byť investičnou príležitosťou. „Udržiavanie stabilných cien je najlepší spôsob, akým môžu centrálne banky prispieť k zvyšovaniu blahobytu,“ zamýšľa sa privátna bankárka vo VÚB Silvia Kyselová. „Výsledkom vysokej inflácie môže byť špirála rastu cien, znižuje sa tým kúpna sila, čo znamená, že za svoje peniaze si už nebudeme môcť kúpiť toľko, koľko predtým. Jedným z nástrojov, ako situáciu na trhu využiť, je investícia do inflačných fondov, ktoré reagujú práve na pohyb inflácie,“ upozorňuje bankárka.
Za ochranu pred infláciou a neistotou sa považuje zlato. „V čase neistoty cena zlata zvyčajne rastie, čo môžeme potvrdiť – už počas prvej vlny sme zaznamenávali zvýšený dopyt klientov práve po tejto komodite,“ ozrejmuje S. Kyselová a dodáva, že aktuálne je vzhľadom na možné riziká zvýšenej inflácie investícia do zlata témou, ktorej sa vo VÚB venujú.
Zlato má jednoznačnú fyzickú podobu a nie je možné ho množiť ako peniaze. Preto sa vo všeobecnosti považuje za komoditu, ktorá dobre uchováva hodnotu a dokáže odolávať inflácii. Napriek tomu ani zlato nemusí byť jednoznačnou odpoveďou na rast cien. Medzi privátnymi bankármi nie je zhoda ani na tom, či je zlato skutočná záchrana. „Zlato nie je poistka proti inflácii. Tvrdenie, že investíciou do zlata sa chránite pred infláciou, sa nezakladá na pravde. Jeho úlohou je ochrániť klienta pred nečakanými katastrofickými udalosťami s celosvetovým dosahom,“ myslí si M. Neckár.
Pandémia a neistota, ktorá sa s ňou spája, navyše nepriniesli jednoznačný nárast záujmu o zlato. „V porovnaní s minulosťou nevidíme zásadnú zmenu v záujme o kúpu zlata alebo o investovanie doň. Zlato zostalo stabilnou súčasťou investičného portfólia mnohých investorov, tak ako predtým,“ uzatvára túto tému A. Macaláková.
