Súkromné nadácie pomôžu vyriešiť problémy pri odovzdávaní majetku rodine a blízkym

Kým v zahraničí existujú zverenecké či súkromné nadačné fondy, na Slovensku v zásade chýba právny nástroj na podporu súkromného účelu, ktorý by umožnil efektívnu správu, ovládanie a distribúciu majetku rodine či osobám dôležitým pre jeho majiteľa. Daňové zákony navyše komplikujú prevody majetku počas života zakladateľa firmy.

Alternatívou zastaraného súkromného práva sú súkromné nadácie. Rodinnej firme aj jednotlivcovi umožnia profesionálnu správu majetku, jeho cielené odovzdanie, udržanie celistvosti a nakladanie s ním pri neočakávaných udalostiach. Súčasnú situáciu aj budúce možnosti opisuje riaditeľ oddelenia daňového poradenstva Deloitte na Slovensku Martin Chlebec.

Ako v súčasnosti riešia zakladatelia firiem ich prechod na ďalšie generácie?

V súčasnosti to majú značne komplikované, najmä z pohľadu daní. Ak napríklad zakladatelia svojim deťom predávajú rodinnú firmu, v prípade zakladateľov či majiteľov, ktorí firmu založili alebo takýto majetok nadobudli pred rokom 2004, je príjem oslobodený od dane.

Ak však založili alebo nadobudli firmu po tomto roku a predávajú ju ďalej, platia daň devätnásť, respektíve 25 percent zo základu dane, teda z rozdielu medzi predajnou a obstarávacou cenou. Takýto príjem zároveň podlieha zdravotným odvodom vo výške štrnásť percent.

Cielene hovorím o predaji, pretože obchodné podiely vo firme sa podľa slovenských zákonov nedajú darovať. Navyše platí, že za určitých podmienok musíte aj rodinnému príslušníkovi predávať takýto majetok za trhové ceny.

Ako rodinné firmy riešia tento problém?

Niektoré sa rozhodli vytvoriť si rodinný holding, do ktorého vložili svoje firmy, ako aj ostatné aktíva. Hlavnou úlohou holdingu je totiž držať pohromade a chrániť majetok rodiny. Holding však nemá v slovenskom zákone samostatné formálne určenie, ide o klasickú obchodnú spoločnosť, ako sú napríklad akciovky alebo eseročky.

Oproti fyzickým osobám však funguje v trochu inom daňovom režime. Ak sa podnik vložený do holdingu predáva, zisk je vo všeobecnosti zdaniteľný sadzbou dane 21 percent. Takýto zisk môže ostať v rodinnom holdingu a môže slúžiť na financovanie ďalších podnikateľských aktivít alebo môže byť rozdelený majiteľom.

Majitelia holdingu si však môžu určiť aj svoje vlastné pravidlá pri rozdelení a vyplácaní dividend. Takáto distribúcia dividend majiteľom rodinného holdingu je predmetom sedempercentnej zrážkovej dane.

Platí to stále?

V roku 2018 sa dostalo do daňovej legislatívy ustanovenie, podľa ktorého ak právnická osoba vlastní aspoň dva roky v inej spoločnosti minimálne desať percent, predaj tohto obchodného podielu alebo akcií môže byť od dane oslobodený úplne.

Okrem tejto časovej a vlastníckej podmienky však zákon ukladá ešte takzvanú obsahovú podmienku, že predávajúca spoločnosť vykonáva podstatné funkcie, riadi a znáša riziká spojené s vlastníctvom obchodného podielu alebo akcií, pričom disponuje aj personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií.

Je to zo strany zákona akási prevencia zneužívania prázdnych schránkových spoločností bez dostatočnej ekonomickej aktivity. Na druhej strane, kupujúcim môže byť ktokoľvek, nemusí ísť len o rodinného príslušníka. Veľmi to firmám pomohlo, keďže sme takýto režim oslobodenia videli v okolitých krajinách, ale do roku 2018 na Slovensku absentoval.

Ministerstvo spravodlivosti chystá možnosť založiť súkromnú nadáciu. Ako to bude s vkladmi majetku?

Prevod majetku vo forme bezodplatných príspevkov a darov do súkromnej nadácie nebude podliehať zdaneniu. Týka sa to všetkých druhov majetku, finančných aj nefinančných aktív vrátane spoločností, automobilov, nehnuteľností či cenných papierov. Príspevok do súkromnej nadácie poskytuje najmä zakladateľ z titulu svojej nadačnej pozície, ale dar môže poskytnúť do súkromnej nadácie aj tretia osoba.

Bude môcť súkromná nadácia dosahovať príjmy?

Áno, ale predovšetkým pôjde o pasívne príjmy. Napríklad príjmy z prenájmu nehnuteľností, ktoré do nej boli „vložené“. Alebo pôjde o dividendy z firiem, ktoré vlastní a spravuje. Vo všeobecnosti príjmy súkromnej nadácie budú zdaňované ako pri bežných daňovníkoch, teda 21 percentami. Súkromná nadácia však nesmie byť zriadená s cieľom podnikať.

Čo sa bude diať v prípade dividend?

Ak bude súkromná nadácia dostávať dividendy od spoločností, ktoré vlastní, ich daňový režim bude fungovať ako pri štandardných právnických osobách, čo znamená, že takéto dividendy nebudú predmetom dane.

Ale ak ich nadácia bude vyplácať ďalej fyzickej osobe – beneficientovi, musí z nich odviesť sedempercentnú zrážkovú daň. To isté platí pri inom type zisku, napríklad zo spomínaného prenájmu, ktorý bude distribuovať ďalej beneficientom, teda fyzickým osobám, vo forme dividend. Ten bude takisto podliehať sedempercentnému zrážkovému zdaneniu.

Zdroj: Deloitte

Martin Chlebec

Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. V Deloitte na Slovensku pracuje už takmer dvanásť rokov, aktuálne je riaditeľom oddelenia daňového poradenstva. Špecializuje sa na daň z príjmov právnických osôb, fúzie a akvizície, podnikové reorganizácie a medzinárodné zdaňovanie. Zároveň sa zameriava na súkromne vlastnené spoločnosti a rodinné podniky.

Existuje okrem dividend aj nejaký iný príjem pre beneficientov?

Ďalším typom je plnenie z podstaty. Nejde teda o zisk, ktorý generuje majetok v nadácii, ale priamo plnenie z majetku súkromnej nadácie, ktorý zakladateľ alebo iná osoba predtým vložili do súkromnej nadácie s príslušným súkromným účelom. Môže ísť napríklad o automobil či dom, alebo aj o úhradu konkrétnych nákladov beneficientovi z majetku súkromnej nadácie.

Kedy ich beneficient dostane?

To závisí od toho, ako bude naformulovaná nadačná listina alebo stanovy súkromnej nadácie. Môže to byť napríklad vtedy, keď dieťa zakladateľa nadácie dosiahne určitý vek. Plnenie pritom nemusí byť jednorazové, ale postupné a zároveň môže byť trvalého alebo aj dočasného charakteru. Musí však byť v súlade s účelom súkromnej nadácie.

Platia beneficienti pri čerpaní tohto typu majetku nejakú daň?

Podľa aktuálneho znenia návrhu zákona má bezodplatný príjem beneficienta z majetku súkromnej nadácie rovnaký daňový režim ako príjem z darovania. To znamená, že takýto typ plnenia z majetku súkromnej nadácie nie je predmetom dane.

A čo sa týka zdanenia finančných aktív, ktoré pôvodný vlastník vložil do súkromnej nadácie?

Pokiaľ ide o cenné papiere, ako sú napríklad akcie či dlhopisy, súkromná nadácia ich môže držať a mať z nich príjmy. Tieto príjmy zdaňuje štandardnými pravidlami, aké platia pri zdaňovaní aj pre bežné obchodné spoločnosti.

Niektorí Slováci si doteraz zakladali zverenecké či nadačné fondy v cudzine. Je v tom z hľadiska daní nejaký háčik?

Pre absenciu zákonných ustanovení, ktoré by špecificky riešili daný druh príjmu, distribúcie zo zahraničných nadačných fondov alebo trastov, by mohli spadnúť do ostatných príjmov, kde by podliehali 25-percentnej sadzbe dane a zdravotným odvodom.

Zahraničné trasty totiž slúžili predovšetkým na ochranu majetku. Vďaka zavedeniu súkromných nadácií na Slovensku získajú beneficienti právnu istotu, jasnejší režim a zároveň nižšie náklady súvisiace s ochranou, so správou aj s prevodom majetku. 

Ďalšie dôležité správy