Sú 20 hodín na nohách, ale stojí to za to

Skúsme robiť langoše

Nápad zaobstarať si karavan a začať robiť langoše vznikol pred jedenástimi rokmi na folklórnom festivale. „Dlho sme stáli v rade a manželovi napadlo, že by sme to mohli skúsiť aj my. On je zručný a ja som kreatívna,“ začína rozprávanie Zuzana Hudáková. Aj pozície v karavane majú striktne rozdelené. Kým Zuzana predáva, Ján „vyťahuje cesto“. Z drobných guľôčok sa snaží vyformovať placku, z ktorej sa na rozpálenom oleji stane langoš. Na to, ako urobiť správne cesto, museli prísť za jazdy.

„Pred jednou z prvých akcií sme sa venovali hlavne tomu, ako má vyzerať karavan, a akosi sme pozabudli na recept. Nakoniec sme ho urobili z obyčajnej kuchárskej knihy, ale bol hrozný. Nevedeli sme, v akom pomere tam treba pridať suroviny, koľko cesta treba. A tak sme pol hodiny predávali a pol hodiny sme mali zatvorené, lebo sme dorábali cesto,“ smeje sa Z. Hudáková.

Pomohla až skúsenosť z akcie v Handlovej, kde sa im prihovoril jeden zákazník a povedal, že tiež kedysi robil langoše. Pomohol a poradil im, aký pomer surovín je správny. A tak postupne začali ich langoše naberať vlastnosti, aké od nich očakávali.

„Robíme to desať rokov, ale aj tak nás niekedy langoše neposlúchajú. Cesto vie vždy prekvapiť, veľa záleží na teplote v karavane, keďže sa robí z kysnutého cesta,“ vysvetľuje J. Hudák. „Musíme ho robiť s láskou, vtedy je najlepší,“ dodáva.

Nie je to práve „pohoda“

Keď sa Hudákovci prvý raz prihlásili na Pohodu, organizátori ich nevybrali. Záujem predajcov je vždy oveľa vyšší ako kapacita. Okrem manželov z Popradu je na festivale ešte jeden predajca langošov, no ten má aj brigádnikov a oveľa väčšie priestory. Hudákovci si všetko robia sami.

„Naša prvá Pohoda bola o život. Vtedy