Štvorica právnikov, ktorá si buduje vplyv naprieč desaťročiami a vládami

Ján Sabol (prvý sprava) s blízkym priateľom Jozefom Špirkom (tretí sprava) stál pri zrode RÚZ. Zdroj: TASR/Martin Baumann

No v kuloárnych debatách domácich biznismenov sú zaraďovaní medzi najvplyvnejšie domáce podnikateľské skupiny s dosahom na politické špičky. Oni sa bránia, že veľa vecí o nich sa preháňa a že ich vplyv nemusí byť pre štát škodlivý.

Dodnes najsilnejší akcionár skupiny J. Sabol sa k politikom dostal hneď po revolúcii. Ako zakladajúci člen Združenia podnikateľov Slovenska chodil zastupovať podnikateľov na federálne ministerstvá bývalého Česko-Slovenska. V Prahe spoluvytváral prvé zákony, ktoré spúšťali kapitalizmus.

Právnici štátu

Jeho kontakty na politikov začali právnici zúročovať na spoluprácu so štátnymi inštitúciami. Podľa sabolovcov vždy len na základe vysokej kvality. Inak by sa vraj nedostali ani k zastupovaniu privátnych firiem zo Západu.

Sabolovci sa dostali aj do vedení štátnych firiem. V rokoch 1994 až 1996 pôsobil J. Sabol v dozornej rade Slovenskej poisťovne a jeho partner Mikuláš Trstenský bol jej generálnym riaditeľom. „Už od roku 1990 sme poskytovali Fondu národného majetku právne služby a ten nás v čase nástupu Moravčíkovej vlády oslovil, či nejdeme do poisťovne pomôcť, keď hrozilo, že v nej štát stratí kontrolu,“ spomínal pre TREND J. Sabol. Investičné fondy sa snažili poisťovňu ovládnuť cez zvyšovanie základného imania, no právnici ich odblokovali. Po nástupe vlády Vladimíra Mečiara právnici zo štátnych firiem odišli.

K výhodám sa sabolovci vedeli dostať aj za vlády ľudí z opačného pólu politiky

Pri neskoršom zostavovaní prvej vlády Mikuláša Dzurindu sa J. Sabol dostal k správe vecí verejných ešte bližšie. Na návrh Strany občianskeho porozumenia sa stal štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva. Na starosti mal energetiku a podmienky na podnikanie.

Sabolovci tvrdia, že väzby na politikov im pri rozširovaní majetku nijako zvlášť nepomohli. Jedinou firmou, ktorú sprivatizovali, bol producent liehovín St. Nicolaus. Zaplatili zaň 90 percent menovitej hodnoty. Na tú dobu pre štát dosť slušný obchod. Všetky ostatné firmy sabolovci získali od súkromných majiteľov alebo ich rozbiehali sami.

Skupina zdôrazňuje, že J. Sabol je síce pravicovo orientovaný, no od revolúcie nebol členom žiadnej strany. A jej firmy nikdy žiadnu stranu nesponzorovali. Či politikov nesponzorujú zo svojich dividend osobne samotní spoluvlastníci, známe nie je.

Ľudia z okolia J. Sabola hovoria, že po páde vlády Ivety Radičovej sa už o politiku veľmi nezaujíma a menej sa angažuje aj v podnikateľských združeniach. A viac sa venuje vlastnému biznisu.

Stimuly a vysvetlenia

Sabolovci sú známi už dlhšie ako dosť razantní lobisti za zmeny v legislatíve okolo spotrebných daní z liehu. Vysvetľujú, že na predkladanie návrhov pre zlepšenie boja s čiernymi liehovinami, ktoré poškodzujú serióznych podnikateľov, majú právo.

Skupina sa vie dostať aj k vládnym investičným podporám. Druhá Dzurindova vláda im odklepla milión eur z eurofondov na modernizáciu Slovenských liečebných kúpeľov Turčianske Teplice. No oni v nich