Štát vybral na daniach prekvapivo veľa, od EÚ dostane miliardy, ale podnikateľov tuho priškrtil

Financie nakoniec minulý rok dopadli oveľa lepšie, ako sa čakalo. Obdobie recesie prekvapivo dobre vykresľujú nové údaje z daňových priznaní za rok 2020. Na ich základe ministerstvo financií nanovo odhadlo prepad daňovo-odvodových príjmov na rovných 320 miliónov eur.

Na porovnanie, tesne po vypuknutí pandémie sa počítalo so „sekerou“ vo výške 3,7 až 4,2 miliardy eur. Ministerstvo prezentuje nové dáta ako „dobré správy pre štátnu kasu“.

Lenže pre samotného šéfa rezortu toto konštatovanie neplatí. Pri minimálnom výpadku príjmov pandémia za prudký rast verejného dlhu nemôže. Jednoznačným vinníkom je bývalý premiér a súčasný minister financií Igor Matovič (OĽaNO).

Ako jeden z mála lídrov mal možnosť škody spôsobené pandémiou ratovať z eurofondov. Presnejšie, z neminutých peňazí z programového obdobia 2014 až 2020. Lenže koalícia sa nakoniec rozhodla financovať udržanie pracovných miest hlavne prostredníctvom pôžičiek.

Výsledkom je prudký rast verejného dlhu. Ten od roku 2019 do roku 2020 vystrelil zo 48,2 percenta HDP na 60,6 percenta HDP. Pritom väčšina podnikateľov považuje štátnu podporu za nedostatočnú. Na európskych súdoch žiadajú odškodnenie nespokojní majitelia niekoľko mesiacov zatvorených obchodov.

Pri využití eurofondov obidva problémy nemuseli nastať. Za vysoký dlh môže aj zbytočné rozhadzovanie v časoch krízy. Od nákupov drahej vojenskej techniky cez minutie stoviek miliónov eur na nič neriešiace plošné testovanie až po zvýšenie 13. dôchodkov.

Ako sa teda vyvíjali daňovo-odvodové príjmy? Štát v roku 2019 vybral 29,12 miliardy eur. Pandémia ich v roku 2020 okresala na 28,80 miliardy eur. V roku 2021 skončí v Štátnej pokladnici 30,34 miliardy eur. Údaje vychádzajú z najnovšej daňovej prognózy ministerstva financií a metodiky ESA 2010.

Zdroj: TASR

Nebezpečne rýchle stopnutie pomoci