St. Nicolaus sa k Pelinkovacu ešte musí prebiť cez vládu i odbory

S fabrikami na ich výrobu vo viacerých krajinách stredoeurópskeho regiónu dnes patrí medzi najväčších európskych výrobcov biopalív. Zakrátko by punc širšieho medzinárodného významu mohli sabolovci vyraziť aj na svoj ďalší biznis – výrobu liehovín.

K liptovskomikulášskej likérke St. Nicolaus síce už pred takmer dekádou prikúpili maďarskú Várda Drink. Pretože je to však len menší hráč biznisu s liehovinami, tak prvý, naozaj veľký výlet do zahraničných liehovín čaká na slovenskú skupinu až teraz. Od chorvátskej vlády chce v opakovanej privatizácii kúpiť tamojšiu najstaršiu likérku Badel 1862. Tá je v Chorvátsku obdobne silná ako St. Nicolaus na Slovensku. Je jednoznačnou jednotkou a vo výrobe alkoholu takpovediac národným pokladom.

Sabolovci navyše v Badeli vidia bránu na presadenie sa v ďalších balkánskych krajinách. Prostredníctvom tejto firmy chcú spoznať región a potom mienia kupovať ďalšie balkánske likérky. Badel ich navyše dostáva do novej brandže, okrem liehovín produkuje aj vína.

Zatiaľ ich ešte o Badel čaká tuhý boj. Do záveru vládneho tendra na jeho predaj sa nedostali sami. O dnes síce pomerne zadlženú, no pre Chorvátov veľmi cennú firmu s bohatou históriou, sa zaujímajú aj tamojší biznismeni.

„Aktuálne sme medzi dvoma poslednými favoritmi na kúpu Badelu,“ ozrejmuje šéf St. Nicolausu Dušan Haruštiak. Zdroj: Martina Brunovská

Pozeranie sa za hranice

Záujem o Badel je vyústením dlhodobej snahy St. Nicolausu o rast za hranice. Zatiaľ však sabolovci kúpili iba firmu Várda Drink. Ide o menšiu likérku, ktorá je až maďarskou šestkou. Manažéri St. Nicolausu sa však snažili aj v minulosti, keď napríklad neuspeli v boji o českú Starorežnú.

Konkrétnejší výsledok im nepriniesla ani postriežka v Poľsku, Rakúsku či Rumunsku. Istý čas uvažovali aj o výstavbe nového závodu na liehoviny v Juhovýchodnej Ázii, kde ich spotreba veľmi dynamicky rastie. Pozerali sa po Vietname.

Napokon dnes majú najbližšie k novej posile v Chorvátsku. Nie náhodou. Do tejto prímorskej krajiny už dávnejšie rozšírili svoj biznis s biopalivami. „Chorvátsky trh je náročný a tamojšie podnikanie má svoje špecifiká, ale my už na ňom máme skúsenosti, a tak sme sa tam zamerali aj na liehoviny,“ hovorí Dušan Haruštiak, generálny riaditeľ spoločnosti St. Nicolaus, ktorý pracuje pre sabolovcov už sedemnásť rokov.

Tender s kopou politiky

Chorvátsky kabinet rozbehol opakovanú privatizáciu Badelu na jeseň vlaňajšieho roku. Chorváti už raz podnik predali privátnym investorom, no tí v ňom voči štátu nakopili dlhy z nesplácaných spotrebných daní. Preto pred piatimi rokmi chorvátska vláda ovládla firmu znova cez kapitalizáciu jej dlhov voči štátnej pokladnici.

Badel dodnes nepláva v pokojných vodách. Jeho výrobné kapacity bežia na