So Si Ťin-pchingom na večné časy. Berlín nie je obozretný a Čína otáča kurz k diktatúre

Bol piatok 21. októbra poludnie, ale samit Európskej únie akoby sa nehýbal z miesta. „Stále rokujú o Číne,“ komentoval to jeden z diplomatov, ktorí mali správy z rokovacej sály. A vraj to bola veľmi zložitá debata. Ako to v podobných prípadoch takýchto európskych stretnutí býva, nakoniec z toho bola jedna jediná veta: „Európska rada viedla strategickú diskusiu o vzťahoch medzi Európskou úniou a Čínou.“

Ďalšie predrokované témy vrátane ruskej agresie proti Ukrajine a všemožnej pomoci Kyjevu zo strany Európskej únie účastníci stretnutia takpovediac odmávali za pár ďalších minút. A v piatok popoludní už z bruselského letiska odlietala flotila vyše dvadsiatky premiérskych a prezidentských lietadiel do členských krajín na rôznych koncoch kontinentu.

Dojazdom debaty o Číne, v ktorej sa evidentne nepodarilo dosiahnuť žiadnu európsku zhodu, potom boli vystúpenia troch európskych lídrov. „Európsky prezident“ alebo stály predseda Európskej rady belgický expremiér Charles Michel zhrnul rokovania do dvojznačnej vety: „Európska únia nesmie byť vo vzťahu k Číne naivná, ale mala by sa zároveň vyvarovať permanentnej konfrontácie.“

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová potom varovala, že Európska únia je v mnohých strategických veciach od Číny takmer úplne závislá.

„Našou prioritou je posilnenie vlastných kapacít a hľadanie iných dodávateľov,“ uviedla U. von der Leyenová. A do tretice český premiér Petr Fiala, ktorého krajina v súčasnosti Európskej únii predsedá, jasne definoval európsky cieľ: „Zbaviť sa závislosti od Číny tam, kde nás to robí vydierateľnými a kde takáto závislosť nie je zdravá a bezpečná. A rokovať s Čínou ako jeden celok.“

Všetci traja potom pripomínali agresiu putinovského Ruska proti Ukrajine a európsku závislosť od ruského plynu, ktorú Kremeľ použil proti Únii ako zbraň a ktorá spôsobila – a ešte spôsobí – obrovské ekonomické problémy. S Ruskom je tu ešte jedna podobnosť, a to úloha Nemecka.

Berlín podobne ako predtým vo vzťahoch s Moskvou v úniovej politike aj dvojstranných vzťahoch s Pekingom prejavuje voči Číne výrazne vyššiu ústretovosť a malú obozretnosť. Práve nemecké predsedníctvo Európskej únie 30. decembra 2021 na poslednú chvíľu dotiahlo na podpis obchodnú dohodu Únie s Pekingom. Jej ratifikácia sa však už o niekoľko mesiacov neskôr v Európskom parlamente zasekla. Čína totiž uvalila sankcie na niekoľko europoslancov a odvtedy dohoda stojí.

Namiesto dôchodku absolútna moc

Celá rôznorodá európska debata o Číne sa diala na pozadí rýchlo sa meniaceho čínskeho komunistického režimu. Ten podobne ako pred rokmi putinovské Rusko otáča kurz od relatívne liberálneho režimu v ekonomickom i politickom zmysle slova k tvrdej a osobnej diktatúre s jediným a zrejme doživotným vodcom na čele. Súčasný čínsky prezident Si Ťin‑pching totiž dosiahol zmenu čínskej ústavy a stanov čínskej komunistickej strany. Tie od osemdesiatych rokov obmedzovali výkon funkcie prezidenta na dve funkčné obdobia, teda na desať rokov. Vo svojich 69 rokoch tak mal Si Ťin-pching odísť do politickej penzie.

Toto ustanovenie malo zabezpečiť, že sa nebude opakovať kult osobnosti, ako to bolo pri prvom vládcovi komunistickej Číny Mao Ce-tungovi. Maova neobmedzená doživotná moc umožnila okrem iného v závere jeho života prízrak kultúrnej revolúcie. Tá Čínu v desaťročí medzi rokom 1966 a Maovou smrťou v roku 1976 ekonomicky zruinovala, zničila mnoho nenahraditeľných historických pamiatok a stála život niekoľko miliónov ľudí.

V čase, keď v Bruseli prebiehal spomínaný samit Európskej únie, v Pekingu zjazd čínskej komunistickej strany, ktorý volil nové vedenie strany a tým de facto aj čínskeho štátu, práve vrcholil. S vopred jasným výsledkom. Si Ťin-pchingovi tam nielen odhlasovali doživotnú rolu na čele strany a štátu.

Súčasne si dal do čela strany okolo seba zvoliť podľa zhodnej mienky zahraničných pozorovateľov iba mužov, ktorí sú mu plne oddaní. Označenie muž je v tomto prípade úplne namieste, pretože v hlavnom vedení čínskej komunistickej strany teraz nie je ani jediná žena.