Srdce sukničkára a vygumované tváre Smeru. Na čo politici stavili tentoraz

Od tradičnej a dlhoročnej podoby svojej bilbordovej kampane sa tento rok najviac vzdialil vládny Smer. Pred voľbami v roku 2016 jeho najvýraznejšie osobnosti hlásali: „Ochránime Slovensko.“ V tom čase rezonovala utečenecká kríza a strana kritizovala povinné kvóty. Mnohí si tak Smer spájali so snahou chrániť krajinu pred vlnou migrantov.

Na bilbordoch sa v tom čase ľuďom „prihovárali“ jej najvýraznejšie tváre. Nemohol chýbať predseda Robert Fico alebo jeho dvojka Robert Kaliňák. Prešli štyri roky a ďalšie volebné obdobie je na konci. Po utečencoch ani stopy, Slovensku sa akosi vyhli. Splnenému sľubu Smeru o ochrane to však pripisovať neradno. Pred príchodom ďalších volieb si v strane zjavne položili otázku, ochrannú ruku nad čím využiť tentoraz. Dnes teda politici Smeru hlásajú, že „ochránia sociálny štát“.

Bez predsedu aj premiéra

Situácia v Smere je úplne iná než pred štyrmi rokmi. Na bilbordoch zatiaľ nevidno tváre politikov. To, že chýba predseda R. Fico, sa dá v kontexte aktuálnej situácie chápať. Premiérsky post stratil po masívnych protestoch po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Na bilborde sa neobjavil napriek tomu, že šéfom strany ostal. Prečo Smer nevsadil na premiéra Petra Pellegriniho, je otázne.

Sociologička Oľga Gyárfášová hodnotí aktuálny slogan Smeru ako istotu. „Nie je síce taký dobrý ako ‚Ľudia si zaslúžia istoty‘ z volieb 2012, ale je to niečo na ten spôsob. Pre mnohých ľudí je politika iba o sociálnych a ekonomických témach, a keď sa niekto postaví do pozície ‚ochrancu‘, čo je v Smere obľúbené, niet čo pokaziť,“ hovorí pre TREND.

„Smer ako jediná strana využíva relatívne štandardný reklamný postup – pekný, nekonfliktný obrázok spojený s jednou vetou,“ opisuje marketingový odborník R. Slovák. Zdroj: Maňo Štrauch

Reklamný expert Róbert Slovák považuje za správne, že sa v Smere rozhodli neukazovať svoje tváre. „Vyzerá to tak, že sa asi ani sami nevedia dohodnúť, koho na bilbordy dať,“ komentuje. V posledných turbulentných týždňoch, keď sa jedna kauza prekrývala ďalšou, je to hra na istotu.