Slovensko potrebuje legislatívu, ktorá nebude presahovať rámec legislatívy Európskej únie

Pre pôvodcov zmesového odpadu, mestá a obce, znamená značné komplikácie. Nové legislatívne úpravy, budú menšou revolúciou v nakladaní s komunálnym odpadom, najväčšou je zavedenie povinnej úpravy zmesového odpadu pred uložením na skládku. Na Slovensku sa pritom skládkuje viac ako 80 percent zmesového odpadu!

Platný zákon o odpadoch a úplný zákaz skládkovania neupravených zmesových odpadov (odpad v čiernych nádobách) si logicky vyžaduje pripravenosť a potrebnú infraštruktúru. No účastníci trhu mali od schválenia tejto povinnosti len 24 mesiacov na to, aby vybudovali potrebné zariadenia na mechanicko-biologickú úpravu zmesových odpadov (MBÚ), aby mohli svoju činnosť vykonávať podľa zákona. To je nepostačujúce.

Táto povinnosť pritom mala platiť už od prvého januára 2023, no envirorezort ju po výzve zainteresovaných inštitúcií preložil o rok neskôr. Ani to však nestačí, keďže podľa zákona bude možné skládkovať iba výstupy z úpravy zmesového odpadu, ktorý spĺňa parameter biologickej stability podľa vyhlášky o skládkovaní Ministerstva životného prostredia SR (MŽP). Na skládky zmesových odpadov tak bude možné ukladať iba taký zmesový odpad, ktorý prešiel procesom triedenia a stabilizácie organickej (biologickej) frakcie.

Práve to je najväčšia komplikácia, na ktorú upozorňujú ZMOS, ÚMS, APOH a ZVOP. Z ich posledného vyhlásenia vyplýva, že hoci je cieľom zákona zmenšiť objem zmesového odpadu, znížiť jeho nebezpečné vlastnosti, uľahčiť manipuláciu s ním a zlepšiť možnosti jeho zhodnotenia, Slovensko najskôr potrebuje adekvátne technologické zariadenia na úpravu zmesových odpadov a úpravu legislatívy, ktorá nebude presahovať rámec legislatívy EÚ. Zároveň sa menované inštitúcie zhodujú aj na tom, že úpravou odpadov sa nezlepší ani ich zhodnotenie a nezabezpečí sa väčšie vytriedenie.