Spravte z nedostatkov príležitosti

Z tej časti cestovného ruchu, ktorý v prepočte na jedného návštevníka generuje najviac príjmov. Aj zásluhou P. Gilligana sa na mapu svetového MICE turizmu dostalo jeho rodné Írsko.

Slovensko sa v svetových rebríčkoch v počte medzinárodných podujatí nachádza na chvoste. Kde by malo začať, aby sa posunulo vyššie?

Najprv treba mať víziu, čo chcete dosiahnuť, a potom presný plán, ako to dosiahnuť. MICE turizmus nie je niečo, čo sa len tak stane. Je to veľmi zaujímavá oblasť turizmu, ale nie je o cestovaní, je najmä o biznise a o ekonomike. Vízia by mala byť o tom, akým miestom chce byť Slovensko – alebo konkrétne Bratislava – pre návštevníkov, ale aj pre ľudí, ktorí tam žijú. Kvalita života v meste je kľúčová vec, ktorá doň pritiahne odborníkov na kongresy a eventy a kvôli ktorej bude mesto zaujímavé.

V čom by sa Slovensko a Bratislava mohli od Írska a Dublinu inšpirovať?

Írsko s MICE začínalo už v 80. rokov minulého storočia, keď sa tamojšia národná turistická organizácia rozhodla zamerať práve na tento typ turizmu. Za kľúčové si určila kontakty a vzťahy s USA. Odtiaľ do Írska chodilo tradične veľa klasických turistov a tiež veľa biznismenov. Je to pochopiteľné, z Írska sa do USA vysťahovalo množstvo ľudí a kontakty zostali.

V tom má Írsko lepšiu pozíciu než Slovensko.

Áno. Na druhej strane, keď sa Írsko rozhodlo, že chce byť poprednou MICE destináciou, začali sme byť veľmi aktívni v medzinárodných organizáciách, ktoré v tejto brandži pôsobia. Môj obchodný partner Patrick Delaney bol vôbec prvým prezidentom Society for Incentive Travel Executives, ktorý nepochádzal zo Severnej Ameriky. Musíte preto nájsť ľudí, ktorí budú v tejto sfére medzinárodne aktívni a začnú budovať kontakty.

A potom?

Snažiť sa dostať k vám medzinárodné podujatia, ako bolo nedávne zasadnutie asociácie Historic Hotels of Europe v Trenčíne. Pre krajiny, ako je Slovensko, ktoré sú málo známe, a v zahraničí o nich nevedia, je to mimoriadne dôležité. Aby s nimi mali ľudia osobnú skúsenosť. Musíte k vám dostať kľúčových ľudí z rôznych brandží. Potom ich ľahšie presvedčíte, aby na Slovensku organizovali ďalšie medzinárodné kongresy a eventy. Pokiaľ viem, ľudia, ktorí už zavítali do Bratislavy alebo inde na Slovensko, boli mnohými vecami príjemne prekvapení. Ich pohľad na krajinu sa po osobnej návšteve veľmi zmenil.

Akú úlohu pri rozvoji kongresového turizmu v Írsku zohrával štát a verejný sektor?

Kľúčovú. Úspech v MICE turizme sa dá dosiahnuť iba pri súhre verejného a súkromného sektora. Veď potrebnú dopravnú infraštruktúru alebo kongresové centrum nikde na svete nevybuduje len súkromný sektor. Prvá vec, ktorá sa v Írsku spravila, bolo, že sa investovalo do kongresového centra. Po druhé, znížila sa DPH na turistické aktivity z trinástich na deväť percent. To bolo dôležité, lebo sme krajinu zatraktívnili aj pre medzinárodné biznis podujatia. Ktoré majú mnoho multiplikačných efektov, nielen ten, že priamo prinášajú peniaze.

Ako by ste tým, čo vo verejnom sektore rozhodujú, vysvetlili, že kongresový turizmus je taký dôležitý?

Väčšina vlád a politických strán počúva na skratku FDI (Foreign Direct Investment – priame zahraničné investície), takže treba hovoriť ich rečou. Zaoberať sa ekonomickými vplyvmi a dosahmi tohto segmentu turizmu.

Dajú sa jednoznačne vyčísliť jeho ekonomické prínosy pre mesto alebo štát?

Samozrejme. V Írsku jeden návštevník konferencie, veľtrhu alebo firemného podujatia prináša pre ekonomiku v priemere 1 000 až 1 500 eur. To treba násobiť počtom účastníkov. Napríklad tento mesiac sa v Dubline konal Dublin Web Summit, ktorý v roku 2010 začínal so štyrmi stovkami účastníkov, a tento rok mal už 22-tisíc prihlásených zo 109 krajín. Takto môže rásť podujatie, ktoré sa začalo víziou 27-ročného mladíka dostať do Írska trendsetterov webu a informačných technológií. Dvadsaťdvatisíc ľudí, to máte takmer tridsať miliónov eur a tisícku pracovných miest. To môže byť inšpirácia aj pre Slovákov. Aby prichádzali so zaujímavými a inovatívnymi nápadmi, ktoré na Slovensko pritiahnu svet.

Pomôže Slovensku, že z pohľadu MICE nie je opozerané?

Známosť a medzinárodná reputácia krajiny nie je pri získavaní medzinárodných eventov kľúčová. Dôležité je, aby v krajine bolo know-how, ktoré môže byť zaujímavé pre okolitý svet – a ten za ním príde. Preto je potrebné, aby ste dali dokopy múdrych ľudí a využili ich pre rozvoj krajiny ako kongresovej destinácie. Môžete nájsť inovátorov, významných a zaujímavých ľudí z vedy, vzdelávania a priemyslu, cez ktorých potiahnete MICE turizmus. Všetci určite majú kontakty v oblasti, v ktorej pôsobia, môžu byť vašimi ambasádormi pri získavaní medzinárodných podujatí.

Mohli by ambasádormi byť aj veľké zahraničné spoločnosti, ktoré na Slovensku pôsobia? Zatiaľ sa k tomu veľmi nehlásia.

Medzinárodné firmy sa síce nie veľmi ochotne priznávajú ku krajine, v ktorej vyrábajú, ale možno ich tiež využiť. Majú úžasné know-how aj kontakty. Samozrejme, v MICE turizme je dôležité, aby lokalita mala príbeh. Zaujímavý príbeh tiež môže pritiahnuť ľudí. Preto treba vymyslieť a rozprávať príbeh Slovenska alebo trebárs Bratislavy.

Top 10 miest kongresového turizmu
(počet medzinárodných kongresov a výstav, 2013)

O Bratislave sa hovorieva, že v MICE nemôže byť úspešná, lebo nemá veľké kongresové priestory pre tisíc a viac ľudí. Čo si o tom myslíte?

Väčšinu kongresových podujatí vo svete tvoria menšie akcie, pre niekoľko sto ľudí. Na druhej strane, ak chcete byť považovaní za serióznu destináciu na organizovanie eventov, mesto veľkosti Bratislavy potrebuje kongresové centrum so sálou pre dvetisíc ľudí. A tiež možnosti, kde ich ubytovať a stravovať. To sú zahraničné skúsenosti.

Čo sa týka dopravnej dostupnosti, dá sa ako kongresová destinácia propagovať mesto, kde medzi pravidelnými leteckými linkami dominuje nízkonákladovka?

Dobré letecké spojenie je alfa a omega. Hoci to neznamená, že keď sa rozhoduje o lokalite pre konferenciu, tak bezpodmienečná podmienka je, aby sa jej účastníci dostali letecky až tam. Napríklad veľmi atraktívnou lokalitou pre severoamerický trh je švajčiarske Montreaux. Pritom najbližšie medzinárodné letisko v Ženeve je od neho vzdialené sto kilometrov. Priamo z letiska však do Montreaux jazdia vlaky. Ísť vlakom vo Švajčiarsku je príjemný zážitok a Švajčiari aj takto využívajú svoju infraštruktúru. Ale späť k otázke: účastníci kongresov v princípe nelietajú nízkonákladovkami. Tieto môžu byť dobré pre rozvoj turistickej destinácie ako takej, no nemusia o nej vytvárať dobrý obraz ako o vhodnom mieste pre kongresy a firemné podujatia. Najmä ak je sa o nich vie, že slúžia aj na prepravu účastníkov stag parties, rozlúčok so slobodou.

Bratislava má centrálnu polohu v blízkosti dvoch hlavných miest, ktoré majú dobré letecké spojenie so svetom, Viedne a Budapešti.

Pri lákaní konferencií do mesta by bolo určite dobré tento fakt využiť. A byť inovatívni, poňať cestu z letiska z Viedne alebo Budapešti ako súčasť zážitku z kongresu. Účastníci môžu napríklad cestovať v štýle Orient expresu. Aj pri marketingu v MICE turizme platí, že väčšiu šancu na úspech majú tí, ktorí pretvoria svoje nedostatky na prednosti alebo z nich vytvoria príležitosti.

V Bratislave, ale ani inde na Slovensku už nie je núdza o kvalitné ubytovanie, no aj najväčšie hotely majú len niečo vyše dvoch stoviek izieb.

Päťhviezdičkové hotely medzinárodných sietí sú pre organizovanie akcií veľmi dôležité. Lebo poskytujú overený štandard aj lojalitné programy. Mnohé americké organizácie nepovedia, že organizujú kongres vo Viedni, ale v Ritz Carltone. Do miest, kde hotel tejto značky nie je, nejdú. Ale je výborné, ak máte aj krásne nezávislé hotely, ako je Chateau Béla v Belej. Podujatie v nich môže byť obohacujúcou skúsenosťou. Pokiaľ ide o veľkosť hotelov, použijem skúsenosť z Dublinu, ktorý je zhruba rovnako veľký ako Bratislava. Najväčší hotel v Dubline má päťsto izieb. Pre kongresový turizmus je zásadné, aby destinácia mala jeden alebo dva hotely tejto veľkosti. Ideálne je, keď je kongresové centrum a veľký hotel v jednej lokalite.

Čo robiť, keď ešte také možnosti nemáte?

Aj vtedy sa dá z nevýhody urobiť príležitosť. My predávame Dublin ako village destination, vidiecku destináciu. V pešej dostupnosti, niekoľko minút od seba máme k dispozícii v hoteloch tisícku izieb. Je to opäť o marketingu, vytvorení príbehu, vyzdvihnutí predností infraštruktúry. Bratislava na to potenciál určite má. Ide o to vymyslieť akcie. V Bratislave je veľká fabrika Volkswagenu, prečo by tam nemohlo bývať celosvetové stretnutie ľudí, ktorí vlastnia kultového chrobáka, Volkswagen Beetle? V každej destinácii je niečo unikátne. Len to treba objaviť a prezentovať.

Akú úlohu zohráva miestne convention bureau, organizácia, ktoré má zastrešovať kongresový turizmus a pre destináciu získavať podujatia?

Ideálne by bolo, keď je convention bureau centrom všetkého, čo sa v MICE sektore deje. Malo by budovať dôveru medzi verejnými a súkromnými partnermi, reprezentovať mesto a jeho dopyt, byť jeho hlasom a spojkou s branžou. Malo by predovšetkým byť kontaktným bodom, kde môže každý záujemca získať informácie bez toho, aby za ne musel platiť. Ak chcem zorganizovať veľkú konferenciu, kancelária mi spraví veľkú prehliadku mesta, predstaví dôležitých dodávateľov.

Akých ľudí potrebujeme v organizáciách, ktoré krajinu propagujú ako turistickú alebo kongresovú destináciu?

Zvyčajne v týchto organizáciách pracujú špičkoví marketéri. Aj to jeden z dôvodov, prečo je Írsko v MICE turizme také úspešné. V 70. a aj 80. rokoch v nich pracovali úradníci, štátni zamestnanci. Od polovice 90. rokov však írsky tourist board začal zamestnávať výlučne dobrých marketérov. Ak sa nad tým zamyslíte, je to najlepšia práca na svete, hovoriť príbeh svojej vlasti. Ale musia to robiť múdri ľudia, ktorí pre krajinu zapálení a vedia ju „predať“.

Je pri lákaní podujatí potrebný lobing?

Niekedy sa lobing považuje za niečo ako korupciu, preto radšej hovorím o vytváraní vzťahom a networkingu. Pre získavanie eventov do svojho mesta je to podstatné. Bratislava a Slovensko by preto mali byť zastúpené na popredných MICE výstavách.

Padraic Gilligan

Zdroj: Viera Jurčiová

žije v Dubline a tridsať rokov sa venuje kongresovému turizmu a marketingu destinácií. V roku 1994 spolu s Patrickom Delaneym založil spoločnosť Delaney Marketing Consultans, ktorú neskôr premenovali na Ovation Group. V roku 2007 sa Ovation stala súčasťou švajčiarskej MCI, pôsobiacej v 30 krajinách sveta. P. Gilligan sa stal jej viceprezidentom pre medzinárodné aktivity. Koncom minulého roka aj s P. Delaneyom z MCI odišli a založili konzultačnú spoločnosť SoolNua. P. Gilligan pôsobí v medzinárodných organizáciách kongresového turizmu, bol prezidentom SITE (Society for Incentive Travel Executives), globálnej organizácie profesionálov z motivačného turizmu. V roku 2009 ho portál Meetings.net zvolil za osobnosť roka kongresového turizmu a v roku 2013 ho asociácia ADMEI (Association of Destination Management Executives International) zvolila za odborníka roka. P. Gilligan bude hlavným spíkrom na konferencii Budúcnosť MICE v Bratislave a na Slovensku, ktorá sa koná 3. decembra v Bratislave.