Spotrebitelia sa z nízkej inflácie dlho netešili. Potraviny ju opäť roztáčajú

Ceny potravín hýbu slovenskou politikou a spoločnosťou. Nákup, ktorý stál vlani sto eur, teraz vyjde na viac ako 103 eur. Práve potraviny a nealkoholické nápoje najviac roztáčajú kolesá aktuálnej inflácie. Pritom ešte v lete sa zdalo, že za vlnou zdražovania potravín, ktorá na jar 2023 kulminovala na bezprecedentnej medziročnej hodnote 28,2 percenta, bude nasledovať dlhšia stagnácia. Lenže tá vydržala len štyri mesiace, keď sa od marca do júla 2024 potravinová inflácia držala pod jedným percentom. Teraz už je druhý mesiac nad troma percentami.

„Spomedzi potravín vyššie ceny ako vlani malo osem z deviatich skupín tovaru. Najviac výsledok ovplyvnili oleje a tuky medziročne drahšie o štvrtinu a mierne zdraženie zeleniny, ale aj chleba a obilnín či mlieka, syrov a vajec,“ komentoval septembrové údaje Štatistický úrad SR. Nepatrne lacnejšie než vlani v septembri sa predávalo iba mäso. „Ťahúňom medziročnej inflácie boli potraviny, k celovej inflácii pridali viac ako 0,7 percenta. Najvyšší príspevok k inflácii mal chlieb a obilniny,“ spresnil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. „Niektoré ceny zostávajú naďalej na vyššej ako želanej rastovej trajektórii, napríklad ceny služieb alebo potravín,“ uviedol analytik Národnej banky Slovenska Branislav Karmažin.

Najdrahšie v regióne

Zdraženie potravín o tri percentá by samo osebe nebolo znepokojujúce. Lenže nákupy sú už teraz takmer o polovicu drahšie ako pred piatimi rokmi. Vyššiu potravinovú infláciu v Európskej únii od septembra 2019 zažilo len päť štátov s Maďarskom na čele. A rovnako iba v piatich krajinách momentálne potraviny dražejú rýchlejšie ako na Slovensku. Slováci tak za ne míňajú čoraz väčšiu časť príjmov. V roku 2019 mali potraviny a nealkoholické nápoje v domácom spotrebnom koši váhu 17,2 percenta, teraz je to 23,6 percenta. Aj podľa údajov Eurostatu každodenné nákupy zaťažujú peňaženky Slovákov o poznanie viac, ako je to u Rakúšanov, Čechov, ale aj Maďarov a Poliakov.