Sporenie ohrozujú mínusové úroky. Termínovaný vklad v Luxembursku má výnos -0,05 percenta

Človek zarobí stotisíc slovenských korún. Odloží ich na termínovaný vklad v banke, stane sa rentierom a zvyšok života žije z úrokov. V 90. rokoch minulého storočia, keď zhodnotenie vkladov bežne prekračovalo desať percent za rok, reálna predstava.

Lenže časy sa menia. Namiesto vysokých zárobkov dnes hrozia reálne straty. V úvode 20. rokov 21. storočia peniaze uložené v banke ohrozujú mínusové úroky. Spomedzi všetkých štátov platiacich eurom čelia pri ročných termínovaných vkladoch záporným sadzbám obyvatelia Luxemburska, kde banky klientom hodnotu úspor za rok znížia o mínus 0,05 percenta. Namiesto vložených stotisíc eur dostanú naspäť len 99 950 eur.  

Luxemburčania by na tom, paradoxne, boli lepšie, keby ich banka skrachovala a štát im vrátil celých stotisíc eur. Rovnakú garanciu poskytujú fondy ochrany vkladov v rámci celej eurozóny. V súčasnosti je teda hlavným motívom na uloženie peňazí do bánk bezpečnosť.

Ceny rastú, zisky nie

V časoch tlačenia peňazí môžu ľudia o zárobkoch prostredníctvom vysokých úrokov len snívať. Platí to aj pre Slovensko. Domáce finančné domy pri ročných termínovaných vkladoch ponúkajú zhodnotenie priemerne 0,55 percenta za rok. Ide o druhé najvyššie sadzby v rámci eurozóny. Lepšie zárobky majú len Holanďania, a to až vo výške 0,95 percenta. 

Napriek úrokom, ktoré sú na európske pomery vysoké, Slováci nemajú veľa dôvodov na radosť. Zisky z vkladov sú približne päťkrát nižšie než priemerný rast cien. Peniaze odložené v banke reálne strácajú na kúpnej sile. Za rok sa päťtisíc eur zhodnotí na 5 027,50 eura, štát si zoberie 19-percentnú daň z príjmu a majiteľovi ročného termínovaného vkladu na účte zostane 5 022,28 eura.

Pri pohľade na výšku inflácie ide o chabý zárobok. Národná banka Slovenska (NBS) počíta s priemerným zvýšením cien o 2,4 percenta. Aby kúpna sila úspor neklesla, päťtisíc eur pri takejto vysokej inflácii treba zhodnotiť na 5 120 eur.

Lenže v časoch kvantitatívneho uvoľňovania ide o nereálny cieľ. Situáciu môže mierne zlepšiť ukončenie tlačenia peňazí, naplánované je na budúcu jar. Zhodnotenie sa však ani zďaleka nepriblíži priemernému rastu cien. Dôvodom je menová politika Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá plánuje základnú úrokovú sadzbu držať na rovnej nule minimálne do začiatku roka 2024. 

Slováci sú na tom lepšie