Keď Fed v marci 2022 začal zvyšovať úrokové sadzby s cieľom skrotiť infláciu, konsenzus trhu očakával, že toto najagresívnejšie uťahovanie menovej politiky od čias Paula Volckera vyústi s vysokou pravdepodobnosťou do recesie.
Otázka neznela či, ale kedy, čo záviselo od oneskorenia efektu vyšších sadzieb, ktorý bol vtedy odhadovaný na 12 až 18 mesiacov. Prešlo však už viac ako 30 mesiacov, americké výnosy sú vyššie približne o 230 bodov pri 10-ročnej splatnosti a miestna ekonomika rozkvitá, oproti minulému roku sa nespomaľuje a na budúci rok možno kalkulovať s jemným zosadnutím, najmä po príchode Donalda Trumpa do Bieleho domu.
Pod stále nadtrendový rast ekonomiky bez zásadného spomalenia spotreby domácností a svižný rast kapitálových výdavkov sa podpísalo niekoľko kľúčových faktorov. Po prvé, ekonomické subjekty využili z historického hľadiska anomáliu nulových úrokových sadzieb a „zamkli si ich“ na dlhé obdobie. Po druhé, od predstavenia aplikácie ChatGPT pred dvoma rokmi vznikol veľký boom okolo umelej inteligencie s gigantickými investíciami do čipov a datacentier. Po tretie, rast dopovala fiškálna rozšafnosť s rozpočtovými deficitmi presahujúcimi šesť percent HDP v kombinácii s prijatím série legislatívy podporujúcimi výstavbu čipových továrni v USA, dopravnej infraštruktúry či čistých energií, ako aj veľké výdavky na zbrojenie. Tieto faktory sú jedinečné pre americkú ekonomiku, ktorá preto outperformuje zvyšok vyspelého sveta.
To isté platí aj o Wall Street, ktorá doručila za ostatné dva roky nadpriemerné zhodnotenie rádovo dvojnásobku dlhodobého priemerného výnosu najmä vďaka rýchlorastúcim Big Tech firmám okolo umelej inteligencie, ktoré v iných ekonomikách v podstate absentujú. Investori boli zároveň ochotní zaplatiť za jednotku zisku technologického sektora a následne aj celého amerického trhu podstatne viac ako pri ostatných, pomalšie rastúcich sektoroch a regiónoch, pri rekordnom prítoku zahraničného kapitálu doň, čo viedlo k tomu, že valuácie S&P 500 sa stali nadpriemernými a o dve smerodajné odchýlky vyššími v porovnaní s MSCI All Country ex US indexu na báze P/E.
Treba však pamätať na to, že nadpriemerné tempo rastu amerických firemných ziskov nemusí byť dlho udržateľné, a tým ani vysoká valuačná prémia. Špeciálne, ak sa úplne nenaplnia krajne optimistické očakávania od umelej inteligencie a ak začne trhy viac znepokojovať rastúci americký verejný dlh v pomere k HDP, čo povedie k relatívne vyšším úrokovým sadzbám pri tlakoch na oslabenie dolára. V takom prostredí by sa lacnejším akciám mimo USA mohlo dariť relatívne lepšie ako Wall Street.
