Na sny o zdravotnej starostlivosti ako v západnej Európe môžeme zabudnúť

Keby prešla pôvodná verzia, ktorú požadovali lekárske odbory, bolo by potrebné prijať 12-tisíc zamestnancov v rezorte, kde ich tisícky chýbajú. To je jednoducho nevykonateľný nezmysel, tvrdí prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Igor Pramuk.

Prezident nakoniec podpísal zákony, ktoré si vydobyli lekárski odborári. Asociácia od začiatku dohody MZ SR a LOZ kritizuje. Čo všetko sa pre nemocnice prijatím legislatívy mení?

V prvom rade by som zdôraznil, že celá táto dohoda, ktorá bola, tak ako hovoríte, doslova vydobytá, išla jedným smerom. Boli to samé požiadavky a nejakú protihodnotu, ktorú by Lekárske odborové združenie ponúkalo, sme pri týchto rokovaniach nevideli. Boli to len požiadavky a požiadavky a netýkali sa len zvyšovania platov, ktoré boli vlastne alfou a omegou spustenia celého procesu, ale išli krížom cez spektrum. To vytvára dojem, že odborári majú široké, aj nemedicínske znalosti, ich požiadavky sú oprávnené a môžu komunikovať akúkoľvek tému. Čo, pochopiteľne, nie je vždy pravda, pretože je rozdiel medzi slovom odborár a odborník. Odborár sa má starať o blaho zamestnancov, o bezpečnosť pri práci a tak ďalej. To sa týka napríklad aj platov. Odborník sa zase vyjadruje k potrebám systému, k systémovým zmenám, stratégiám v dlhodobom horizonte a k ďalším veciam. Domnievame sa, že odborné veci by sa mali riešiť iným spôsobom než prostredníctvom odborov. Nebránime sa, aby boli pri tej diskusii, ale zdravotnú politiku má určite riadiť štát a odborníci, nie odborári. Ďalšia vec, ktorú sme kritizovali, je, že zákony išli cez mimoriadny legislatívny proces v skrátenom legislatívnom konaní.

Odborári si dali podmienku, že zákony sa musia prijať do konca februára, inak v marci prídu ďalšie výpovede. Na riadny legislatívny proces nebol čas.

To je ohromný precedens. Takýto proces odmieta akákoľvek opozícia – či už ide o súčasnú koalíciu, ktorá bola v minulosti v opozícii, alebo súčasnú opozíciu, ktorá bola predtým v koalícii. Je potrebný riadny legislatívny proces, to znamená, že do prípravy zákonov a noriem, ktoré sú dôležité, majú čo hovoriť všetci zúčastnení, teda subjekty, ktorých sa to dotkne, cez takzvané pripomienkové konanie. K tomu vôbec nedošlo, pretože odborári si dali utimátum na dotiahnutie memoranda a prijatie zákonov, ktoré riadne medzirezortné pripomienkové konanie vôbec neumožnilo. Demokratické štáty riadny legislatívny proces považujú za pilier demokratického štátu. Pritom sa schválili veľké zmeny, valorizácia miezd v pôvodnom rozsahu, skrátenie týždenného pracovného času zo 40 hodín na 37,5 hodiny a tak ďalej. Kľúčové sú pre nás aj personálne normatívy, ktoré boli nevykonateľné.

Spomenuli ste, že LOZ si vydobylo požiadavky bez akejkoľvek protihodnoty. Čo by podľa vás mali ponúknuť?

Čo dostane pacient za tie navýšené zdroje? Nehovorím, či bolo správne alebo nesprávne zvýšenie miezd. Ale bude sa mať pacient lepšie? To sú konkrétne veci, o ktorých treba diskutovať. Napríklad v memorande z roku 2011, ktoré LOZ podpísalo s vtedajšou vládou, bol jeden z bodov, že ak príde pacient k lekárovi, lekár sa mu predstaví, povie svoju pozíciu a to, čo sa bude diať. Máte pocit, že na tom Lekárske odborové združenie aktívne pracuje, aby sa to v nemocniciach dialo? Určite nie. Napríklad v našej sieti (Penta Hospitals, pozn. red.) robíme komunikačné školenia, ako komunikovať s pacientmi, ako im povedať dobré aj zlé správy, ako komunikovať s ťažko prispôsobivými pacientmi. Ale to sa treba učiť a je potrebné sa tomu venovať, zbytočne to napíšete ako bod do memoranda, keď ho nedodržiavate. Alebo v tom istom memorande bol uvedený bod protikorupčné prostredie. No neviem, či ste zaregistrovali nejaké korupčné kauzy v našich nemocniciach, ak, tak len vzácne. Na opačnej strane vieme, že sa to deje často a vo veľkom štýle.

Zákony upravili okrem iného aj personálne normatívy, mimochodom, staré 20 rokov. Máte predstavu, kde vezmete personál, aby ste ich naplnili?

Už pred dvoma týždňami sme ako ANS a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR upozorňovali, že pôvodný návrh, ktorý vznikol na ministerstve zdravotníctva na tlak LOZ, bol nevykonateľný a viedol by ku katastrofe. Ak by prešla pôvodná verzia, bolo by potrebné prijať 12-tisíc zamestnancov v rezorte, kde ich tisícky chýbajú. To je jednoducho nevykonateľný nezmysel. Tým, že sme verejne vystúpili, tak sa tie personálne normatívy škrtli a platiť budú tie z roku 2008. Je to Pyrrhovo víťazstvo, ale tešíme sa, že to nie je pre systém úplne zlé, ale „iba“ horšie. Namiesto toho, aby sme sa pozerali dopredu na nové liečebné metódy, ošetrovateľské prístupy, „best practice“ z okolitých štátov, ideme plnou parou vzad. Prijaté normatívy vôbec nezohľadňujú nové liečebné modality, napríklad jednodňovú zdravotnú starostlivosť, presun pacientov do stacionára, plávajúce lôžka, skrátenie času hospitalizácie a mnoho ďalších iných vecí. Zároveň, samozrejme, je potrebné hovoriť aj o tom, že personál chýba, nie je ho možné jednoducho doplniť. Už iba to skrátenie zo 40 hodín na 37,5 hodiny prináša problém.

Máte to vyčíslené?

Ak by sme znížili pracovný čas zo 40 hodín na 37,5 hodiny, tak budeme potrebovať 250 lekárov, 1 500 iných zdravotníckych pracovníkov a 69 miliónov eur. Tento bod sa týka štátnych nemocníc, ktoré majú už teraz vysokú zamestnanosť, nemajú teda problém ho splniť. Nám však nikto nepovedal, odkiaľ ich máme pri všeobecnom nedostatku zobrať ani odkiaľ budeme mať zdroje, ale, samozrejme, personálny normatív, ktorý sa dostal do zákona, musíme splniť. Štát nám teda niečo diktuje, čo za uplynulé roky zanedbal.

Poďme na čísla. Aká suma bude nakoniec potrebná na celý balík odborárskych zákonov? Lebo najprv sa hovorilo o 500 až 600 miliónoch eur, potom o sume 30 miliónov eur, ide o výrazne rozdielne sumy. Hovorí sa dokonca o nulovom dosahu.

Závisí to od uhla pohľadu. Je tam viacero premenných. Návrh štátneho rozpočtu vo vláde a súčasná potreba sú iné, ako to bolo po schválení štátneho rozpočtu v parlamente, a zase iná je realita po prijatí memoranda, transakčnej dane, športových poukazov a podobne. Je to aj o nepredvídateľnosti financovania rezortu a od toho sa odvíjajúcich negatívnych javov. Ak sa vezmú do úvahy všetky požiadavky LOZ, vychádza to na tých 500 miliónov. To, čo bolo napokon schválené, bez dlhov štátnych nemocníc vychádza okolo 150 až 200 miliónov eur- za položky, ktoré neboli v štátnom rozpočte zahrnuté, to znamená zvýšené platy lekárov, skrátenie pracovného času, transakčná daň, ale aj športové preukazy, ktoré neboli zohľadnené, a pritom zamestnávateľ je povinný ich zamestnancom hradiť. Čiže ako som povedal, záleží, ako sa na to pozriete, ale určite to nemá nulový dosah. To nie je pravda. A už vôbec to neplatí pri celkovom objeme peňazí, keď sa už vyčleňujeme aj zo stredoeurópskeho priestoru. Na sny o zdravotnej starostlivosti ako v západnej Európe môžeme zabudnúť a takto sa nám vzďaľujú aj sny o zdravotníctve, aké majú v susednom Česku.

Koľko potrebujete navyše?

Je to 160 miliónov eur vrátane všetkých vecí, ktoré pôvodne v rozpočte neboli, ako transakčné dane, inflácia, športové poukazy a tak ďalej. Len zdôrazním, že ide o benefity určené zákonom. To nie sú veci, ktoré sme si vymysleli, ale je to niečo, čo nám ukladá zákon, a zároveň je to niečo, čoho cenu nevieme ovplyvňovať, rovnako ako nevieme zvýšiť svoj príjem na tieto náklady. Pravdou je, že do 15. januára zo zákona má byť zverejnená programová vyhláška, ale to sa nestalo, mešká to každý rok. V každom prípade sa nám končia v marci zmluvy, ak by sme neboli v zmluvnom vzťahu, bol by to vážny problém.

Tesne po schválení legislatívy ste vyhlásili, že jediným pozitívom je to, že sa zabránilo odchodu lekárov z nemocníc, ale, naopak, že zmeny budú znamenať zníženie produkcie nemocníc a menej operačných výkonov, čo sa dotkne najmä pacientov.

Keď menej pracujete, menej urobíte. Napríklad operačné odbory nezačnú robiť v utorok o štrnástej operáciu, ktorá trvá dve hodiny, keď majú byť do pätnástej v práci. Viete, čo ma na tom prekvapuje? Ak má DRG priniesť väčšiu efektivitu a väčšiu produkciu, tak v realite sa stane úplný opak, budeme robiť menej. Keď si zoberieme pomer platov k priemernému platu v národnom hospodárstve, tak Slovensko je na úrovni Rakúska, Česka, Poľska, Slovinska, Dánska a iných krajín. Ale keď ideme do tých krajín a sme v ich nemocniciach, vidíme, dokedy tam lekári pracujú. Končia o štvrtej, piatej, skôr nie. A keď porovnávame niektoré nemocnice vo Švédsku či v Nemecku, čo sa týka rozsahu či počtu zamestnancov, tak porovnateľné nemocnice majú o 30 percent väčšiu produkciu ako veľká časť našich najmä štátnych nemocníc. No keď sú tam do štvrtej, do piatej a pracujú, tak logicky je ten výkon väčší. Takže náš pacient bude dlhšie čakať. Jeden z indikátorov, ktoré sleduje aj OECD, je výmena bedrového kĺbu. Už teraz výrazne zaostávame za tými krajinami, ktoré som spomenul. Keď pracujete kratšie, bude sa čakať ešte dlhšie, za menej času sa neurobí viac. Niekedy sa stačí nad ideologickými výrokmi zamyslieť a použiť sedliacky rozum.

Úrad pre dohľad zverejnil analýzu, ktorá vyvrátila tvrdenia, že neštátne nemocnice sú lepšie platené ako štátne nemocnice. Podľa neho pri analýze efektivity sa zohľadňujú iba zdroje z verejného zdravotného poistenia a nehľadí sa na kapitálové výdavky, príspevky zriaďovateľov či financie na oddlženie.

Pre nás to nie je žiadnym prekvapením, my to máme takto analyzované už dlhodobo. Efektívna základná sadzba na tú istú diagnózu je v štátnych nemocniciach vyššia ako v neštátnych nemocniciach, aj takzvaná reálna efektívna základná sadzba. Reálna znamená, že okrem zdrojov zo zdravotných poisťovní sa tam započítajú aj ďalšie zdroje, ktoré do jednotlivých nemocníc idú. To sa netýka neštátnych nemocníc ani neziskoviek, ale štátnych a ide o ďalšie zdroje pre ne, ako napríklad oddlžovanie, kapitálové výdavky, odpustenie platieb do Sociálnej poisťovne. To všetko tvorí nejaké náklady zariadení a my neštátne nemocnice žiadne takéto dotácie nemáme. Čiže reálna efektívna základná sadzba je diametrálne odlišná v prospech štátnych nemocníc. Tvrdenia P. Visolajského teda nesedia. Rozdiel je nielen v absolútnych číslach, ale aj v ukazovateľoch DRG. Tu sa LOZ tiež teraz tvári, ako keby objavilo svätý grál, ale pravdou je, že ANS už v roku 2011 podpísala s ÚDZS memorandum o zavedení DRG.