Smart mestá chce aj štát. O čom je desiatka projektov s dotáciami za pol milióna eur

Štát sa tak prihlásil k podpore konceptu smart city, ktorý sa zatiaľ na Slovensku udomácňuje najmä vďaka impulzom z komerčnej sféry a firiem, vyvíjajúcich riešenia pre inteligentné mestá.

Vo svete i na Slovensku

Život v mestách sa v posledných dekádach výrazne zmenil. Rast počtu obyvateľov, zvýšená kúpyschopnosť a zmena životného štýlu priniesli nové problémy alebo zvýraznili tie existujúce. Dopravná situácia sa zhoršila, niekde do takej miery, že jej ďalší vývoj sa javí ako neudržateľný.

Kvalita životného prostredia poklesla vplyvom emisií a výstavby, keď zelené plochy ustupujú betónovým konštrukciám a plochám. Vzrástol objem odpadu, snaha o jeho separovanie a recykláciu zdvihla požiadavky na jeho manažment. To všetko korunuje slabá interakcia občanov so samosprávami.

Odpoveďou na tieto výzvy sú inovatívne riešenia. Často, hoci nie nevyhnutne, sú spojené s modernými technológiami, smartfónmi či Internetom vecí (Internet of Thing – IoT).

Pojem smart city je do veľkej miery módny buzzword, ale situáciu vystihuje v tom, že mestské problémy je vhodné riešiť inteligentne. Stratégiu smart city ako urbanistický prístup má v súčasnosti väčšina veľkomiest v západnej Európe a touto cestou sa už usilujú ísť aj niektoré samosprávy na Slovensku.

Stratégiu smart city ako urbanistický prístup má v súčasnosti väčšina veľkomiest v západnej Európe

Napríklad Nitra predstavila víziu smart city ešte koncom roka 2017. V rámci nej chce šetriť zdroje, na minimum skresať tvorbu emisií, investovať do ľudských zdrojov a rozvíjať infraštruktúrne siete. Podobné ciele si v stratégii moderného mesta stanovila Bratislava.

Smart city jej má pomôcť do roku 2030 dosiahnuť 30-percentný pokles emisií skleníkových plynov (v porovnaní s rokom 1990) či o pätinu znížiť spotrebu energií (oproti roku 2015). V oblasti mobility si zasa obe mestá zaumienili zvýšiť atraktívnosť MHD a zaviesť systémy zdieľaných bicyklov (bikesharing).

Dvadsiatka záujemcov

Vlaňajšia smart city výzva MH SR bola mierená na dodávateľov riešení (v rámci podpory malých a stredných podnikov) a ich reálne projekty s konkrétnymi mestami. Dotáciu v maximálnej výške 60-tisíc eur môžu využiť na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti a zavedenie jej výsledkov v praxi.

Všetky projekty, ktoré rezort hospodárstva finančne podporil, musia byť zrealizované do konca marca roka 2020. Celkovo ministerstvo dostalo viac než dvadsiatku žiadostí o dotáciu.

O čo konkrétne ide? Napríklad v Banskej Bystrici zavedú pilotnú prevádzku inteligentných pouličných lámp, meteostaníc a nabíjačiek elektromobilov. Mesto ich bude spravovať v prehľadnom systéme, ktorý vybrané informácie poskytne nielen samospráve, ale aj obyvateľom a návštevníkom.

V Trnave chcú zasa verejnosti sprístupniť údaje z ôsmich meteostaníc – o teplote, tlaku, svetelnosti, úrovni CO2, pevných častíc a hluku.

MH SR chce úspešnosť a efektívnosť podporených projektov vyhodnocovať. „To nám do budúcnosti umožní prispôsobiť podmienky poskytovania dotácií na obdobný typ projektov tak, aby bol pre žiadateľov – malé a stredné podniky, ako aj mestá – čo najprospešnejší,“ uvádza šéfka sekcie podnikateľského prostredia a inovácií Miriam Letašiová.

Na rozmach