Vláda vezme zisky energetickým firmám, poslanci chcú ísť ešte ďalej
Poslanecký návrh na zvýšenie osobitného odvodu z podnikania pre vybrané ziskové podniky prešiel v Národnej rade SR do druhého čítania. Počíta s navýšením špeciálnej dane pre všetky regulované subjekty, ktorých ročný zisk prekročí tri milióny eur.
Na tej istej schôdzi parlament posunul do skráteného legislatívneho konania vládnu novelu zákona o energetike, podľa ktorej majú dodávatelia energií platiť daň z takzvaného nadmerného príjmu, a to vo výške až 90 percent. Podľa vládneho návrhu, ktorý predkladal minister hospodárstva SR Karel Hirman, sa špeciálny daňový odvod bude počas dvoch rokov týkať výrobcov energií zo zariadení s inštalovaným výkonom nad 0,9 megawattu a dodávateľov energií.
Proti tomuto zámeru protestoval Slovnaft, ktorý považuje navrhnutú sadzbu za privysokú. Návrh z prostredia poslancov OĽaNO predložený Milanom Vetrákom je zasa podľa zamestnávateľov pre mnohé podniky v čase energetickej krízy potenciálne likvidačný. Zároveň takýto regulačný zásah do podnikateľského prostredia vysiela negatívny signál smerom k investorom.
Štát má na osobitnom odvode vyzbierať za rok 117 miliónov eur, čo však ignoruje skutočnosť, že rovnaké zdroje môžu následne v ekonomike chýbať. Zamestnávateľom združeným v Republikovej únii zamestnávateľov, Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR, Asociácii priemyselných zväzov a združení a Americkej obchodnej komore v SR sa nepáči ani opakované obchádzanie riadneho legislatívneho procesu podávaním poslaneckých návrhov.
Analytici NBS: Nový trojročný rozpočet nemožno považovať za konsolidujúci
Rozpočet na roky 2023 až 2025, berúc do úvahy nevyhnutné dôsledky energetickej krízy, nemožno považovať za konsolidujúci. Uviedli to v analýze návrhu rozpočtu verejnej správy SR na najbližšie tri roky analytici úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska.
Vytýčený cieľ rozpočtu na rok 2023 počíta s rezervou v objeme 2,9 percenta HDP na riešenie rastu cien energií a celkový deficit by mal dosiahnuť úroveň 6,4 percenta HDP. Lepší vývoj rozpočtových príjmov v tomto roku však podľa analytikov vytvára priestor chrániť domácnosti a firmy pred dôsledkami rastu cien energií bez dodatočných dlhov.
Deklarované ciele na roky 2024 a 2025 podľa analytikov postupne zlepšujú hospodárenie verejného sektora k deficitu na úrovni 2,7 percenta HDP v roku 2025. Má to však háčik. „Chýbajúci konsolidačný plán vytvára otázniky pre dosiahnuteľnosť vytýčených cieľov.
Na naplnenie uvedených cieľov by bolo potrebné prijať opatrenia vo výške až 1,4 percenta HDP. Dôveryhodnosť cieľov oslabuje aj fakt, že v rozpočte absentujú výdavkové limity, ktoré predpokladá novoprijatá novela rozpočtových pravidiel,“ upozornili analytici z NBS.
Európska únia skresala spotrebu plynu
Európska únia počas novembra obmedzila spotrebu plynu o 24 percent v porovnaní s päťročným priemerom. Vyplýva to z predbežných údajov analytickej firmy ICIS. Únii sa tak darí znižovať závislosť od energií z Ruska, odkedy Moskva zaútočila na Ukrajinu.
Európske krajiny nachádzajú alternatívne zdroje a prijímajú opatrenia na zníženie dopytu, pomohla aj teplejšia jeseň. Najviac znižuje spo-trebu plynu priemysel, ktorý reaguje na vysoké ceny. Zároveň EÚ a Spojené kráľovstvo v novembri doviezli rekordné mesačné objemy skvapalneného plynu (LNG).
PKN Orlen sa posilňuje na Slovensku
Spoločnosť Orlen, ktorú kontroluje najväčšia ropno-plynárenská skupina v Poľsku PKN Orlen, podpísala kontrakty na nákup čerpacích staníc v Maďarsku a na Slovensku.
Po dokončení transakcie bude Orlen vlastniť v oboch krajinách viac než 230 čerpacích staníc a na obidvoch trhoch sa stane jedným zo štyroch najväčších hráčov.
V tejto fáze preberie dovedna 182 prevádzok, z toho 39 na Slovensku, kde chce do polovice budúceho roka dokončiť aj rebranding. Hodnota kontraktov predstavuje 229 miliónov eur.
Investície do čipov v EÚ by nemali obísť Slovensko
Investície do rozvoja čipového priemyslu v Európskej únii nesmú obísť menšie členské krajiny, ako je Slovensko. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR Petra Šveca je to jeden z výsledkov rozhovorov v Rade EÚ pre konkurencieschopnosť.
Týkali sa európskeho zákona o čipoch, ktorého cieľom je posilniť pozíciu Európskej únie vo výrobe polovodičov. Legislatíva, ktorú predstavila Európska komisia vo februári 2022, má zlepšiť konkurencieschopnosť a odolnosť Európy v oblasti polovodičových technológií a aplikácií a pomôcť digitálnej aj zelenej transformácii. Z bilióna čipov vyrobených vo svete v roku 2020 totiž pochádzalo len 10 percent z EÚ.
„Ak hovoríme o elektrifikácii a inovačných technológiách, bez čipov to jednoducho nepôjde. Preto sme túto iniciatívu výrazne podporili. Pre nás je podstatné, aby to malo dosah aj na menšie krajiny, ako je Slovensko. Presadili sme návrh, že všetky štáty EÚ musia profitovať z investícií do čipového priemyslu,“ povedal štátny tajomník.
V praxi to podľa neho znamená, že všetky investície, aj tie do plánovaných gigafabrík, budú musieť preukázať svoj pozitívny dosah na celú Úniu. V prípade Slovenska by to znamenalo zapojenie slovenských dodávateľov, výskumných inštitúcií či univerzít.
„Zažili sme náročný čas zhruba dvoch rokov, keď sa dosahy pandémie nového koronavírusu sa výrazne dotkli dodávok čipov pre niektoré odvetvia, no hlavne pre automobilový priemysel. EÚ by preto mala konať tak, aby sa podobnej situácii v budúcnosti určite vyhla,“ poznamenal P. Švec.
Elektronické faktúry počkajú
Finančná správa SR odložila na neurčito zámer spustenia online zasielania elektronických faktúr. Projekt sa v tomto volebnom období už nepodarí zrealizovať a FS ho pripraví pre nasledujúcu vládu, informoval jej šéf Jiří Žežulka. Myslí si, že slovenských podnikateľov to neminie, aj vzhľadom na pripravovanú európsku legislatívu.
Energetika a vianočné trhy
Do Európy sa po dvoch rokoch vracajú tradičné vianočné trhy. Radnice však čelia dileme – má byť osvetlenie tlmené, aby vyslali posolstvo šetrenia a solidarity s občanmi? Alebo sa mestá po období lockdownov majú hrdo rozžiariť sviatočnou náladou, ktorá navyše otvára peňaženky? Riešia to rôzne.
Svetlá na obchodných uliciach v Paríži a Londýne žiaria večer kratšie, v Budapešti nie sú všade tam, kde boli v minulosti. Zato organizátori nemeckých vianočných trhov sa neobmedzujú. Argumentujú, že ľudia pri návšteve trhu spotrebujú menej energie ako doma.
Prezidentka žiada racionalitu
V náročnej dobe potrebujeme vecné, racionálne a pokojné riadenie štátu, pripomenula prezidentka Zuzana Čaputová v televíznej relácii. Menšinová vláda môže podľa nej fungovať, ak racionálne rokuje. Pripomenula, že podľa prieskumov je až 84 percent ľudí nespokojných so smerovaním krajiny.
Ak by menšinová vláda deklarovala, s akou podporou vládne, prospelo by to podľa prezidentky k predvídateľnosti a upokojeniu situácie. Model menšinovej vlády je podľa nej možný vtedy, ak vláda staví všetko na pokojnú, vecnú a racionálnu argumentáciu, čo sa nie vždy deje.
„Máme tu neisté fungovanie parlamentu, rozbúrené emócie, krajinu v krízach, ktoré sa veľakrát riešia na poslednú chvíľu,“ uviedla Z. Čaputová. Upozornila, že pomoc ľuďom v krízach má byť adresná. Opatrenia nemusia byť podľa nej originálne, ale hlavne odborne vyargumentované v riadnom legislatívnom procese.
60 dolárov
EÚ stanovila cenový strop na ruskú ropu na 60 dolárov, čím sa pripojila k dohode krajín skupiny G7 a Austrálie. Vplyv dohody na trh bude sledovať a strop držať minimálne päť percent pod priemernou trhovou cenou.
6,5 percenta
Miera nezamestnanosti v eurozóne klesla v októbri 2022 na nové rekordné minimum 6,5 percenta zo 6,6 percenta v septembri. V celej EÚ sa znížila na 6,0 perecenta. Najnižšia bola v Česku (2,1 percenta) a Nemecku (3,0 percenta).
2,2 miliardy
Úrad európskeho prokurátora EPPO v spolupráci s orgánmi 14 štátov EÚ odhalil v rámci operácie Admirál systém podvodov s vratkami DPH v objeme asi 2,2 miliardy eur. Išlo o obchody s elektronikou a zapojené bolo aj Slovensko.
71 percent
V rámci prieskumu Eurobarometra vyjadrilo 71 percent respondentov zo Slovenska názor, že euro je dobré pre ich krajinu, 81 percent si myslí, že je dobré pre EÚ. V celej eurozóne hodnotí úlohu eura v Únii ako kladnú 77 percent opýtaných.
Ďalšie dôležité správy
