V roku 2011 poskytol súčasný minister financií Igor Matovič pamätný rozhovor denníku Sme. V ňom odpovedá na otázku, prečo sa zbavil svojho majetku.
„Začínal som byť z neho chorý. Uvedomoval som si, koľko mám na účte, kvapkalo mi na karbid. Predsa nie je normálne, že sa o niečom bavím so ženičkou a počas toho mi behá hlavou myšlienka, koľko je na účte. Je normálne, aby som neustále sledoval, koľko mi pribúda? Pomaly som sa nemohol ani pozerať do zrkadla, sám sebe som vravel – pozor, si chorý, rob s tým niečo. Odkedy som to previedol na ženu a zrušil BSM, mám pokoj. Možno je to úchylné, ale som spokojný,“ povedal I. Matovič.
Pokiaľ išlo o Matovičove financie a jeho rodinný rozpočet, Slovensku to mohlo byť jedno. Teraz však drží v rukách rozpočet krajiny, ktorým ovplyvňuje nielen súčasnosť, ale aj budúcnosť štátu.
Každý ekonóm sa so znepokojením pozerá nielen na budúcoročný gigantický deficit verených financií, no najmä na zhoršujúci sa štrukturálny deficit. Ten môže už o jednu či dve dekády priviesť Slovensko do bankrotu.
Krajina má totiž najmenej udržateľné dlhodobé financie zo všetkých krajín Európskej únie.
Čo bude o niekoľko dekád, však nikoho z politickej elity netrápi. Jedni sa chcú stoj čo stoj udržať pri moci, druhí sa chcú k moci za každú cenu dostať. Tým prostriedkom, ktorým sa to dá poľahky dosiahnuť, je masívny rast štátnych výdavkov.
Celý štát, ekonomika aj podnikateľský sektor ostali v zajatí populistov. Tí sú schopní takmer zo dňa na deň prijať zákony dramaticky zvyšujúce podnikateľské náklady, nedbajúc na prežitie firiem, ktoré ako jediné tvoria hodnoty a udržateľnú zamestnanosť.
Parlament na každom zasadnutí schvaľuje desiatky pozmeňovacích návrhov poslancov s dlhodobým a so zásadným vplyvom na biznis a verejné financie, ktoré vytvárajú samotné ministerstvá, aby obišli korektný legislatívny proces. Doložky vplyvov buď neexistujú, alebo podľa predkladateľov nie sú žiadne.
Slovensko sa čoraz hlbšie potápa do ekonomického bahna, ktoré ešte viac zhorší už teraz dramaticky nízku produktivitu práce, zníži jeden z najslabších ekonomických rastov v eurozóne, zhorší tvorbu bohatstva najchudobnejšieho národa v EÚ a zdevastuje udržateľnosť najmenej udržateľných verejných financií na kontinente.
Súčasné kraľovanie v parlamente už nie je iba o Matovičovi a Kollárovi, je aj o veľkej časti opozície, ktorá zo svojho videnia sveta vypustila pojem zodpovednosť. Zodpovednosť za krajinu, za svoje deti aj za to, čo po nás ostane.
Okno príležitostí sa priviera. Ešte jedna či dve vlády s takýmto riadením a s takýmto rozpočtovaním a Slovensko stratí možnosť zastaviť svoj pokles.
