V čase, keď Európa čelí výzvam v oblasti energetickej bezpečnosti a klimatických zmien, sa jadrová energetika opäť dostáva do popredia strategických rozhodnutí. Na Slovensku zohráva kľúčovú úlohu, a to nielen ako stabilný a efektívny zdroj energie, ale aj ako nástroj na znižovanie emisií a zvyšovanie energetickej nezávislosti. Významnú pozornosť priťahuje jadrová elektráreň Mochovce, kde tretí blok už naplno vyrába elektrinu a štvrtý pripravujú na spustenie. Dostavba týchto blokov je jedným z najväčších energetických projektov v samostatnej histórii Slovenska.
Viac ako polovica
Slovenské jadrové elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach patria medzi najvýznamnejšie zdroje výroby elektriny v krajine. V roku 2023 vyrobili spolu viac než pätnásť terawatthodín (TWh) elektrickej energie, čím pokryli viac ako 52 percent domácej spotreby. Táto štruktúra výroby zároveň zaraďuje Slovensko medzi krajiny s nízkou uhlíkovou stopou v sektore energetiky.
Tretí blok v Mochovciach začal s komerčnou prevádzkou a výrazne posilnil stabilitu siete. Štvrtý blok s inštalovaným výkonom 471 megawattov je vo finálnej fáze uvádzania do prevádzky, jeho spustenie príde na rad zrejme až v roku 2026. Po jeho pripojení do siete sa Slovensko stane čistým exportérom elektriny, čím sa zvýši jeho strategická pozícia v stredoeurópskom regióne.
Štvrtý blok jadrovej elektrárne je podľa informácií Slovenských elektrární v etape neaktívneho skúšania prostredníctvom hydroskúšok, čím sa posúva do ďalšej etapy pred spúšťaním. Na základe vlaňajšieho rozhodnutia ÚRSO pre Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu (SEPS) sa dalo predpokladať, že v tomto roku sa s plnohodnotným fungovaním nového bloku neráta.
Bezuhlíková budúcnosť
Ekologické prínosy jadrovej energie sú zásadné. Počas prevádzky nevznikajú emisie oxidu uhličitého (CO2) ani iné škodlivé plyny, ako sú oxidy síry či dusíka. Jadrové elektrárne predstavujú jeden z najčistejších spôsobov výroby elektriny s vysokým výkonom, na čo viackrát poukázala aj vláda premiéra Roberta Fica, ktorá nedávno avizovala vybudovanie úplne nového a ešte väčšieho zdroja jadrovej energie. Z dlhodobého hľadiska totiž ide o zdroj, ktorý krajine umožňuje sebestačnosť a zároveň znižovanie uhlíkovej stopy a takto prispieva k napĺňaniu environmentálnych cieľov Európskej únie (EÚ).
Slovenská energetická infraštruktúra je do veľkej miery postavená na jadrovom základe, čím sa minimalizuje závislosť od dovozu fosílnych palív a plynu. V súčasnosti, keď sa Európa snaží o urýchlenú dekarbonizáciu a zníženie geopolitických rizík, je táto výhoda ešte výraznejšia.
Okrem environmentálnych benefitov vytvára jadrová energetika tisíce kvalifikovaných pracovných miest a podporuje vývoj moderných technológií. Dlhá životnosť reaktorov, ktorá často presahuje 60 rokov, navyše zaisťuje vysokú návratnosť investícií a nízke prevádzkové náklady. Vďaka tomu si jadro udržiava pozíciu veľmi konkurencieschopného zdroja v porovnaní s inými typmi výroby.
Okrem toho rozvoj jadrovej energetiky poskytuje priestor na zapojenie slovenského výskumu a vývoja. V oblasti diagnostiky, monitorovania a bezpečnostného inžinierstva sa otvárajú príležitosti na inovácie, ktoré následne môžu byť exportované do zahraničia.
Doma i vo svete
Za úspešnou realizáciou výstavby jadrových blokov v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach stoja aj silní domáci partneri. Medzi kľúčových dodávateľov patrí spoločnosť PPA CONTROLL, ktorá sa dlhodobo špecializuje na automatizáciu, elektroinštalácie a systémové riešenia pre jadrový sektor. Jej úlohou je zabezpečiť komplexné technológie, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečný a spoľahlivý chod elektrární. Firma zabezpečuje návrh, projektovanie, realizáciu elektrických, meracích a regulačných systémov nevyhnutných pre bezpečný a spoľahlivý chod jadrových zariadení a ich uvádzanie do prevádzky.
„Prispievame k zvýšeniu bezpečnosti prostredníctvom presných a rýchlo reagujúcich riadiacich systémov a zároveň k efektivite prevádzky vďaka modernizácii technológií a optimalizácii procesov,“ vysvetľuje zástupca generálneho riaditeľa pre obchod a člen predstavenstva firmy Erik Vicena.
PPA CONTROLL realizuje svoje riešenia nielen pre Slovenské elektrárne, ale aj pre zahraničných partnerov. Spolupracuje s viacerými poprednými hráčmi jadrového priemyslu a je súčasťou dodávateľských reťazcov aj v rámci veľkých európskych projektov. Medzi aktivity firmy patria návrhy, inštalácie a uvedenie systémov, ktoré zvyšujú nielen bezpečnosť, ale aj efektivitu výroby, do prevádzky.
Spoločnosť sa okrem iného angažuje v projekte výstavby jadrovej elektrárne Hinkley Point C v Spojenom kráľovstve. Táto elektráreň je jednou z najväčších investícií do jadrovej energetiky v Európe a jej výstavba prebieha podľa najprísnejších štandardov.
„Podieľame sa na výstavbe ako dodávateľ špecializovaných elektroinštalačných prác a systémov automatizácie. Na projekte implementujeme riešenia v oblasti elektrických rozvodov, riadiacich systémov, EMC a technologických prepojení s dôrazom na prísne jadrové štandardy,“ dodáva E. Vicena.
Účasť na tomto medzinárodnom projekte prináša cenné skúsenosti od technickej precíznosti cez logistiku v náročnom prostredí až po efektívne projektové riadenie v súlade s najvyššími bezpečnostnými požiadavkami. Tieto poznatky firma následne uplatňuje aj na Slovensku. „Prenos know-how z britského trhu posilňuje kvalitatívnu úroveň slovenského jadrového sektora, ako aj flexibilitu v riešení zložitých technologických výziev,“ dodáva expert.
Nová generácia odborníkov
Budúcnosť jadrovej energetiky je úzko spätá s digitalizáciou, inteligentnými systémami a so zvýšenými požiadavkami na bezpečnosť. PPA CONTROLL reaguje na tento vývoj nielen technologickými inováciami, ale aj posilňovaním ľudských kapacít a know-how. Angažovanosť spoločnosti v oblasti jadrovej energetiky sa neustále prehlbuje.
„Očakávame nástup nových projektov súvisiacich s predĺžením životnosti existujúcich jadrových blokov, ako aj s implementáciou inteligentných diagnostických a monitorovacích systémov. Budúcnosť jadrovej energetiky bude formovaná technologickými inováciami a rastúcimi požiadavkami na bezpečnosť, udržateľnosť a integráciu do nízkouhlíkovej energetickej politiky EÚ,“ zdôrazňuje E. Vicena.
Kľúčovou výzvou je podľa neho zároveň generačná obmena odborníkov a zabezpečenie kvalifikovanej pracovnej sily. Na tieto výzvy reagujú vo firme strategickými investíciami do výskumu, vývoja a odborného rastu zamestnancov s cieľom zostať lídrom v oblasti dodávok pre jadrový sektor, a to doma i v zahraničí. Ako dodáva odborník, k príprave novej generácie jadrových špecialistov prispieva najmä technické vzdelávanie a spolupráca s univerzitami a odbornými školami.
„Za naše úspechy pri expanzii na zahraničné trhy vďačíme inovatívnym a komplexným technickým riešeniam, silnému dôrazu na udržateľnosť a ekologické projekty, ako i rozsiahlym skúsenostiam s projektovým manažmentom. Máme silné postavenie na Slovensku, no výrazne sa nám darí aj v zahraničí, kde naše realizácie možno nájsť vo vyše pätnástich krajinách sveta.“
Výhodné OZE
Takmer sto percent nových kapacít na výrobu elektriny vo svete tvorili vlani OZE. Trend bol aj na Slovensku, no podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energie je tempo pomalé. Podľa Útvaru hodnoty za peniaze bude Slovensko potrebovať osemtisíc megawattov (MW) veterných elektrární a deväťtisíc MW fotovoltických elektrární aj v prípade výstavby novej jadrovej elektrárne.
„Obnoviteľné zdroje sú technicky, ekonomicky a z pohľadu rýchlosti výstavby, a teda aj schopnosti reagovať na rastúcu spotrebu elektriny, dostupnejšie ako tradičné zdroje, teda plynové, uhoľné či jadrové elektrárne,“ uvádza výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) Ján Karaba.
Okrem environmentálnych výhod sú motiváciou nízke výrobné náklady zelených zdrojov. Ak slovenská ekonomika, ktorá je postavená na priemysle a výrobných odvetviach, nezlepší podmienky povoľovania zelených zdrojov, o pár rokov môže byť oproti iným krajinám v konkurenčnej nevýhode. Pritom nielen Čína, ale aj India, teda krajiny, ktoré roky uprednostňovali výrobu elektriny z uhlia, plynu či v jadrových elektrárňach, sa stávajú lídrami v prechode na zelenú energetiku.
Na Slovensku minulý rok takmer sto percent novopripojených 280,16 megawattu kapacít na výrobu elektriny tvorili OZE, konkrétne fotovoltické elektrárne. Aj keď toto tempo podľa SAPI predbieha ciele vyplývajúce z národného energetického a klimatického plánu, nebude to stačiť pre potreby dekarbonizácie priemyslu.
„Rýchlejší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie je nevyhnutný pre pokrytie rastu spotreby elektriny, ktorý nás čaká, či chceme alebo nie. Aj štátne analýzy ukazujú, že ani nový jadrový zdroj, ktorému sa zo strany štátu venuje viac pozornosti ako zeleným zdrojom, nedokáže tento nárast pokryť,“ upozorňuje J. Karaba.
Ďalšie dôležité správy
