20 rokov dobiehania: Slovensko nedokázalo využiť výhody členstva v Európskej únii

Nová Sedlica je najvýchodnejšia slovenská obec aj chalúpkou Deduška Večerníčka. Neďaleký vrch Kremenec je zároveň trojhraničným bodom, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Pri hľadaní ubytovania však turista natrafí na informáciu, že miestny penzión prijíma iba hotovosť. „Najbližší bankomat je vzdialený 48 kilometrov v meste Snina,“ znie upozornenie. Aj to je Slovensko dvadsať rokov po vstupe do Európskej únie. Ostro to kontrastuje s tým, že v niektorých mestách už môžu ľudia zaplatiť kartou aj človeku bez domova, ktorý na ulici predáva známy časopis Nota Bene. 

Jedna krajina, dva svety

Hoci je Slovensko malá krajina, pri jej porovnávaní so staršími členskými krajinami je dôležité hľadieť na jednotlivé regióny osobitne. Veľavravná je analýza spoločnosti Trexima z roku 2017, ktorá porovnáva, ako sú na tom zamestnanci komerčného a verejného sektora. Najmä na východe Slovenska sú okresy, kde má až 75 percent zamestnancov verejného sektora mzdu nad mediánom súkromného sektora.

Na západe je to v niektorých regiónoch menej ako 40 percent. To dobre ilustruje, že Slovensko sa delí na regióny, kde je štát dôležitým zamestnávateľom i poskytovateľom sociálnej pomoci, a na druhej strane na oblasti, kde štát nedokáže ako zamestnávateľ konkurovať súkromnému sektoru. V podstate sú to dva svety vedľa seba – kapitalistický a socialistický. Tomu do veľkej miery zodpovedá aj volebná mapa. Asi netreba dokazovať, že vyššiu životnú úroveň prinášajú najmä firmy – ak vôbec majú ako prísť.

Podľa údajov Eurostatu z roku 2021 bolo najmenej kilometrov diaľnic na východe Slovenska, na každý štvorcový kilometer rozlohy pripadlo len desať metrov diaľnice. Na strednom Slovensku je to šestnásť metrov a na západnom osemnásť. Na porovnanie v Moravskosliezskom kraji, čo je severovýchodný cíp Česka, je hustota cestnej siete priaznivejšia, konkrétne 21 metrov na štvorcový kilometer. 

Zaostávanie v základnej infra-štruktúre je do veľkej miery dané neschopnosťou využiť výhody členstva v EÚ, napríklad čerpaním eurofondov. V programovom období 2007 až 2013 bolo Slovensko vo vy-užití európskych peňazí piate najhoršie. Aktuálne je na tom síce lepšie, stále je však čo doháňať. Za obdobie rokov 2014 až 2020 je na šestnástom mieste, keď vyčerpalo 91 percent zdrojov. Sedem krajín vrátane Poľska a Maďarska už vyčerpalo celý objem, Česi sú na 99 percentách. Horšie ako Slovensko sú na tom napríklad Dáni či Holanďania, no hľadanie menej úspešných asi nemá význam, ak je reč o peniazoch, ktoré stačí zodvihnúť. 

Priame platby sú pritom pre ekonomiku dôležitým zdrojom peňazí. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska prinášajú krajine priemerne 1,1 percenta HDP. Ešte vyššie, až na úrovni 2,3 percenta, sú nepriame prínosy cez multiplikačný efekt. Analytici centrálnej banky vypočítali, že integrácia prináša priemernému občanovi zhruba štyritisíc eur za päť rokov prostredníctvom lepšie fungujúcej ekonomiky. Zo zavedenia spoločnej meny profitujú aj vlády nižším úročením štátnych dlhopisov, hoci platí, že dôležitú úlohu stále zohráva aj individuálne riziko jednotlivých krajín. Ukázala to aj dlhová kríza, keď ani samotné euro neznamenalo pre južné krajiny trvalú schopnosť financovať vlastný dlh. Grécko sa však v rozhodujúcej chvíli mohlo spoľahnúť na pomoc ostatných krajín prostredníctvom eurovalu.