Slovensko má nadpriemerný geotermálny potenciál, no nevyužíva ho

Michal Mašek je projektový manažér spoločnosti PW Energy, ktorá sa zameriava na projekty založené na využití geotermálnej energie. Spoločnosť aktívne pracuje na dvoch projektoch transformácie geotermálnej energie na elektrickú energiu – v oblasti Prešova a Žiaru nad Hronom. M. Mašek v rozhovore rozpráva o slovenskom potenciáli, porovnaní s inými krajinami, ale aj o dôvodoch, ktoré proces brzdia.

Hovorí sa, že Slovensko má potenciál v geotermálnej energii päť gigawattov. Je to správne číslo?

Odborníci hovoria o päť a pol GW tepelnej energie.

Ako sa dá pretransformovať do úžitkovej energie?

Táto zelená energia môže byť v rôznych formách, množstvách a koncentráciách, čo znamená, že jej užitočnosť závisí od viacerých premenných.

Ako je to s transformáciou tepelnej na elektrickú energiu?

Na Slovensku nevieme využívať také technológie ako na Islande. Napríklad preto, že tam je horúca voda s teplotou viac ako 180 stupňov Celzia, preto sa na povrchu odparuje pod veľkým tlakom a je teda možné priamo geotermálnou vodou roztáčať turbínu generátora. V našom prípade sú najvyššie teploty tesne nad 140 stupňov. Na to už treba využívať špeciálne elektrárne.

Na akom princípe fungujú?

Geotermálna voda odovzdá teplo inej pracovnej tekutine, ktorá má nižší bod varu. To spôsobuje jej rýchlejšie odparovanie a roztáča turbínu. Takto dochádza k výmene tepla a nie k priamemu roztáčaniu turbíny geotermálnou vodou, čiže prichádza k istým energetickým stratám. Účinnosť takejto výroby je dramaticky ovplyvnená teplotou geotermálnej vody a jej objemovým prietokom. Účinnosť môže byť od nižších hodnôt, pokojne aj šesť percent, ak je veľmi nízka teplota a veľmi nízky prietok, až po niekoľko desiatok percent pri veľmi vysokých teplotách a prietokoch.

S akým potenciálom počítate pri svojich elektrárňach?

Asi s dvanástimi percentami. Čiže keď zoberiete 250 megawattov termálnych, predstavujúcich spotrebu tepla viac ako 90-tisíc domácností, čo je predpokladaný energetický potenciál oboch projektov, a premeníme všetko na elektrinu, tak dostaneme približne 12 percent z toho vo forme hrubej produkcie elektrickej energie.

Táto energia by teoreticky mohla pokryť spotrebu elektriny pre 30-tisíc domácností a zostatkové teplo by pokrylo zhruba 60-tisíc domácností. Snažíme sa byť konzervatívni, takže hovoríme, že inštalovaná kapacita bude približne do dvadsiatich megawattov elektrických v oboch lokalitách.

Okrem elektrickej energie teda dokážete využívať zostatkové teplo?

Áno, keď geotermálna voda odovzdá vo výmenníku určité množstvo tepla pracovnej tekutine, tak na výstupe máme istú teplotu. Pohybuje sa niekde v rozmedzí 50 až 70 stupňov. Toto zostatkové teplo sa dá využiť ďalej v mnohých oblastiach.

Ak máme porovnať Slovensko s inými krajinami Európy, máme tu z pohľadu geotermálnej energie niečo výnimočné?

Máme nadpriemerný potenciál zo svetového aj z európskeho hľadiska. V Európe sú krajiny ako Island, Taliansko alebo Turecko, ktoré majú lepšie geologické podmienky. Island a Taliansko sa nachádzajú na tektonických zlomoch, kde je aj veľmi vysoká geotermická aktivita. S nimi sa teda nemôžeme úplne porovnávať. Turecko má zase napríklad o niečo vyšší teplotný gradient, ako SR.

Čo znamená teplotný gradient?

Ide o stúpanie teploty s hĺbkou. My to väčšinou počítame na kilometer. Svetový priemer je 25 stupňov na jeden kilometer. Na Slovensku máme veľmi slušný priemer niekde okolo 35 stupňov a niektoré oblasti majú až 40 stupňov Celzia.

Ktoré sú to oblasti?