Slovensko kráča smerom k bankrotu. Taký je výsledok roky trvajúceho nezodpovedného hospodárenia

Neklamným znakom blížiacich sa volieb sú cesty lemované bilbordmi politických strán. Heslá na nich reflektujú najrôznejšie priania občanov, ktoré vzišli zo sofistikovaných sociologických prieskumov a sú základom každej úspešnej politickej kampane. Z ekonomického uhla pohľadu väčšina Slovákov v súčasnosti podľa bilbordov túži po európskych platoch, nízkej inflácii a vysokých dôchodkoch. Pre sofistikovanejších voličov sú určené slogany o silnom ekonomickom raste a nízkych daniach.

Lenže máločo je také odtrhnuté od reality ako predvolebná kampaň. Slovenská ekonomika nemá z dlhodobého pohľadu dosť peňazí na udržanie súčasných výdavkov. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v kuloároch komunikuje obavy, že už v blízkom čase môže byť obrovský problém financovať emitovaním nových dlhopisov vysoký deficit aj splátky starých dlhov. Dôvod? Finančným trhom čoraz viac začína chýbať dohoda politických strán na reálnej konsolidácii verejných financií. Z dlhodobého pohľadu situáciu komplikuje známy demografický problém. Ten spočíva v nepríjemnej kombinácii klesajúceho počtu pracujúcich ľudí a rastúceho počtu dôchodcov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií je v pásme vysokého rizika a na zmenu zlého stavu treba každý rok ušetriť miliardu eur. Ak sa to nestane, slovenská ekonomika s veľkou pravdepodobnosťou zbankrotuje v rozmedzí rokov 2032 až 2040. 

Ťažkosti s deficitom

Nová vláda to nebude mať ľahké. Výdavky štátneho rozpočtu sú nastavené zle. Slovensko len tento rok ukončí s deficitom 5,5 percenta HDP. Vyjadrené v peniazoch, ide o obrovskú sumu 6,8 miliardy eur. K takémuto „optimistickému“ záveru prišla pri hodnotení verejných financií Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Optimistickému preto, lebo ministerstvo financií očakáva ešte o niekoľko miliárd eur horší výsledok. A tým sa zlé správy len začínajú.

„Bez prijatia akýchkoľvek nových výdavkových opatrení odhadujeme schodkové hospodárenie v najbližších troch rokoch nad úrovňou 5,5 percenta HDP, čo je ročne prírastok k dlhu Slovenska približne osem miliárd eur,“ konštatoval predseda RRZ Ján Tóth. Zvýšenie záväzkov krajiny v priebehu troch rokov o 24 miliárd eur možno označiť ako grécku cestu. Značná časť slovenských voličov si podobne ako v minulosti tí grécki neuvedomuje, že štátne výdavky nezodpovedajú ekonomickým možnostiam krajiny. Politici ich v tejto nevedomosti len podporujú.

Príliš rýchly rast

Pred septembrovými voľbami málokto hovorí o potrebe konsolidovať. „Zdravé verejné financie nedelia politikov na ľavicových a pravicových. Delia ich na rozpočtovo zodpovedných a nezodpovedných,“ dodal J. Tóth. Aj silno sociálne štáty môžu mať zdravé verejné financie. Príkladom je Švédsko, bohatá krajina s nízkym verejným dlhom. Ten v prvom kvartáli tohto roka dosiahol len 31,7 percenta HDP, kým slovenský 57,9 percenta a grécky až 168,3 percenta HDP.

V rámci celej Európskej únie je slovenský verejný dlh pätnásty najvyšší. Podľa RRZ nie je problémom aktuálna výška, ale prudký rast v ďalších rokoch. Verejný dlh bude v roku 2024 na úrovni 59 percent HDP. Hranicu 70 percent prekročí v roku 2030 a nad úroveň sto percent HDP sa súčasným tempom dostane v roku 2038.

Finančné trhy nenechajú slovenské vlády donekonečna rozhadzovať peniaze. Jedného dňa im odmietnu požičať nové eurá. RRZ očakáva, že krajina stratí schopnosť splácať svoje záväzky v rozmedzí rokov 2032 až 2040. Ľudovo sa táto situácia môže označiť aj ako bankrot. Reálne nie, keďže v krajnej situácii dostane slovenská ekonomika pomoc, tak ako predtým grécka. Teda miliardy eur prídu výmenou za zvyšovanie daní, znižovanie sociálnych výdavkov a privatizáciu štátneho majetku.

Tlak na šetrenie

Vládu zostavenú po septembrových voľbách čaká ťažké obdobie. S príchodom nového roka začne na konsolidáciu tlačiť Brusel a zákon o rozpočtovej zodpovednosti. V rámci slovenskej legislatívy budú prvý raz v histórii platiť výdavkové limity. Na ich základe musí každá vláda zlepšiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií o pol percenta HDP, a to už v roku 2024. Táto povinnosť bude platiť aj v nasledujúcich rokoch. Dovtedy, kým bude udržateľnosť slovenských verejných financií v stave vysokého rizika.

„Ani prijatie úspor vyplývajúcich z výdavkových limitov nebude stačiť,“ upozornil J. Tóth. „Na zvrátenie negatívneho trendu treba konsolidovať viac. Konkrétne o 0,75 percenta HDP, čo na budúci rok zodpovedá úsporám v hodnote jednej miliardy eur,“ spresnil. Napriek zlému stavu slovenských verejných financií v realite k šetreniu prísť nemusí. Politici totiž výdavkové limity môžu zrušiť obyčajnou zmenou zákona. Sankcie vyplývajúce z dlhovej brzdy sa nemôžu uplatňovať počas prvých dvoch rokov vlády. Potom sa dajú jednoducho obísť formálnym zostavením „novej“ vlády z tých istých koaličných strán.

Slovenskí politici nedokážu uniknúť jedine tlaku Bruselu. Ten však nebude dosť tvrdý. Problémy s nezodpovedným hospodárením má mnoho členských krajín. Preto sa s veľkou pravdepodobnosťou presadí len mierne šetrenie. To na odvrátenie hrozby slovenského bankrotu nebude stačiť. Blížiacej sa katastrofe môžu zabrániť len domáci politici. Tí sa však momentálne pretekajú buď v návrhoch na rozdávanie peňazí, alebo na znižovanie daní. Krajina pritom z dlhodobého pohľadu nedokáže utiahnuť ani súčasné výdavky, ani nižšie dane.

Dlh prevýši HDP

Čas na ozdravenie slovenského štátneho rozpočtu sa nebezpečne kráti. Relatívne bez väčších problémov možno nastaviť dlhodobo udržateľné verejné výdavky do roku 2032. Po uplynutí tohto dátumu začne ekonomike spôsobovať vážne problémy vysoký verejný dlh. Ten pri zachovaní súčasných výdavkov dosiahne o deväť rokov hodnotu 79 percent HDP oproti súčasným 57 percentám HDP.

V malej otvorenej ekonomike obrovský verejný dlh zneistí investorov. Za požičanie nových peňazí si začnú pýtať čoraz vyššie rizikové prirážky. Emitovať nové cenné papiere bude náročné pre ktorúkoľvek vládu. V kombinácii s povinnosťou splácať úvery nabrané v minulosti začne rásť riziko bankrotu. Podľa prepočtov nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude Slovensko v roku 2032 čeliť 14-percentnému riziku bankrotu. O rok neskôr bude toto riziko 17-percentné, ďalší rok 22-percentné a v roku 2040 stúpne na 93 percent.

Nájsť dostatok peňazí na pokrytie všetkých výdavkov začne byť v tomto modeli náročné práve po zlomovom roku 2032. V prípade vlády populistov sa na peniaze určené ľuďom nesiahne. Problémy sa načas zaplátajú škrtaním verejných investícií. Výsledkom bude pomalší ekonomický rast. Zároveň prudko vzrastie verejný dlh, ktorý v roku 2040 dosiahne 113 percent HDP. Finančné trhy však nenechajú slovenských politikov bezbreho rozhadzovať peniaze. Bez prijatia úsporných opatrení sa krajina stane insolventnou niekedy medzi rokmi 2032 až 2040.

Nie je veľa času