Slovensko v číslach: Univerzitný diplom získa každý druhý. Potrebuje ich ekonomika?

Akademický titul sa stal na Slovensku počas jedinej generácie tým istým, čím bývala predtým maturita. Od roku 1989 sa počet poslucháčov vysokých škôl zvýšil z 51-tisíc na 108-tisíc. V rovnakom čase sa počet mladých vo vekovej skupine 19 až 23 rokov znížil z 375-tisíc na 271-tisíc.

To znamená, že podiel vysokoškolských študentov v mladej populácii za posledné tri desaťročia narástol takmer trojnásobne. Na dvoch vysokoškolských študentov dnes pripadajú len traja ľudia v podobnom veku, ktorí už neštudujú. V čase Nežnej revolúcie bol tento pomer jeden k siedmim.

Tieto čísla pritom nezahŕňajú Slovákov študujúcich v zahraničí. Len v Česku ich je 22-tisíc. Podľa údajov portálu Our World in Data tak pokračuje v štúdiu viac ako polovica maturantov. To na európske pomery nie je nijako neobvyklý podiel. Databáza Svetovej banky uvádza, že v Maďarsku sa na terciárnom vzdelávaní zúčastňuje 52 percent mladej populácie, v Česku 66 ​percent, v Poľsku 69 percent a v Rakúsku dokonca 86 percent.

Priemyslu stačia bakalári

Lenže zodpovedá takýto vývoj potrebám slovenskej ekonomiky? „Pokiaľ bude naďalej každý tretí vysokoškolsky vzdelaný človek pracovať na stredoškolskej pozícii, znamená to, že štát do jeho štúdia investoval zbytočne,“ konštatuje hovorca Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Marcel Valocka.

Problematická je podľa neho ako prekvalifikovanosť, tak veľký počet vysokých škôl a dĺžka štúdia. „V krajinách OECD je priemerná dĺžka vysokoškolského štúdia 4,1 roka. Naša ekonomika toľko magistrov nepotrebuje a stačili by nám aj šikovní bakalári,“ je presvedčený M. Valocka.