Slovensko v číslach: Podfinancovanie zdravotnej starostlivosti sa odráža na kvalite

Súčasný stav zdravotného systému na Slovensku by sa dal vyjadriť porekadlom: Za málo peňazí málo muziky. Lekárske odborové združenie (LOZ) označuje súčasný stav dokonca za kolaps. Lekári preto vyhlásili štrajkovú pohotovosť a svoj nátlak vyostrili hromadným podávaním výpovedí. Podľa LOZ je aktuálne v hre viac ako 2 150 výpovedí.

„V súčasnosti už na Slovensku zomierajú pacienti úplne zbytočne. Je to všetko na vrub nedostatku financií. Uzatvára sa nám začarovaný kruh, ktorý treba rozseknúť,“ hovorí v jednom z emotívnych videí na facebookovom profile LOZ Miroslav Mendel, chirurg z nemocnice v Ružinove.

Ukazovatele zaostávania

Štatistiky, ktorými možno porovnať kvalitu lekárskej starostlivosti na Slovensku so zahraničím, mu dávajú za pravdu. Vlani bola nádej dožitia pri narodení v tuzemsku iba 74,8 roka. Slováci tak majú šiesty najkratší život v Európskej únii. Poliaci majú nádej dožitia o rok dlhšiu, Česi o dva a pol roka dlhšiu, Rakúšania skoro o šesť a pol roka dlhšiu.

Čo je ešte smutnejšie, pred desiatimi rokmi bola nádej dožitia na Slovensku vyššia, vyše 76 rokov. Hlavný podiel na súčasnom poklese má pandémia covidu-19, ktorá ju skrátila o tri roky. Aj vplyv koronavírusu však patrí k tým najhorším na kontinente.

Napríklad v Španielsku, ktoré tiež malo extrémne vysoké počty nakazených, sa nádej dožitia skrátila iba o osem mesiacov na 83,3 roka. Slovensko je na chvoste aj v ďalšej metrike, priemernej dĺžke života v zdraví. Tá v Európskej únii dosahuje 64,5 roka pre ženy a 63,5 roka v prípade mužov.

Slovenské dievčatá pri narodení čaká len 57,1 roka života bez väčších zdravotných komplikácií, chlapcov 56,3 roka. To sú najnižšie hodnoty v strednej Európe. Napríklad Maďarky sa môžu tešiť na 63,5 zdravých rokov.

Asi najvýstižnejším ukazovateľom kvality slovenského zdravotníctva sú preto úmrtia, ktorým bolo možné predísť. Medzi ne sa radia také, ktorým bolo možné predísť buď systémovými preventívnymi opatreniami, alebo náležitou liečbou či efektívnou lekárskou intervenciou. Z jednej z týchto dvoch príčin na Slovensku každoročne vyhasne 395 životov na 100-tisíc obyvateľov.

Z tohto počtu pripadá 231 úmrtí na ťarchu zanedbanej prevencie, 164 zaviní nedostatočná liečba. Oproti únijnému priemeru je to o 57 percent viac, zo susedných štátov je v tomto ukazovateli horšie iba Maďarsko.

„Zlé výsledky vykazujeme aj v novorodeneckej úmrtnosti, ktorá je najvyššia spomedzi V4. V Českej republike to bolo v roku 2020 na úrovni 2,3 úmrtia na tisíc živo narodených detí, v Maďarsku 3,4, v Poľsku 3,6 a na Slovensku 5,1,“ dopĺňa Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR (AOPP).