Slovensko v číslach: Domácnosti chudobnejú, hodnota majetku klesá a úspory požiera inflácia

Obdobie prosperity je na konci, už aj pre domácnosti nastáva čas uťahovania opaskov. Až doteraz sa pritom krízy na ich životnej úrovni prakticky neprejavovali.

Nezamestnanosť po šoku z pandémie začala klesať, aktuálne sa pohybuje pod šiestimi percentami. Mzdy neprestali rásť ani v čase, keď boli továrne, obchody či reštaurácie zatvorené. Hodnota finančných aktív slovenských domácností rástla prakticky nepretržite od začiatku roka 2016 až do konca roku 2021.

Za ten čas narástla z necelých 60 miliárd na 104,5 miliardy eur. Ceny nehnuteľností sa odtrhli z reťaze. Od začiatku roka 2020 vystrelili o 62 percent.

Už nebohatneme

Teraz však prichádzajú prvé varovné čísla. V prvom štvrťroku sa hodnota finančných aktív držaných domácnosťami prepadla pod sto miliárd eur. To môže byť pritom len začiatok.

„Súdiac podľa čiastkových údajov, finančné aktíva domácností pokračovali v poklese aj v treťom kvartáli tohto roka,“ napísali analytici z oddelenia ekonomického prieskumu VÚB. Za prvých šesť mesiacov tohto roku prišli slovenské domácnosti o 1,3 miliardy eur.

Znížil sa zároveň objem vkladov, hodnota nimi držaných dlhopisov aj akcií. „Podľa údajov Asociácie dôchodkových správcovských spoločností objem aktív v druhom pilieri bol na konci septembra o štyri percentá nižší ako na konci decembra minulého roku,“ doplnili analytici VÚB.

V skutočnosti Slováci chudobnejú ešte rýchlejšie. Uvedené čísla totiž nezohľadňujú vplyv inflácie, ktorá sa v októbri zrýchlila na 14,9 percenta. Napriek tomu na tom nie sú tak zle ako väčšina obyvateľov západnej Európy. Tí sú totiž zvyknutí investovať väčší podiel svojich prostriedkov do rizikovejších aktív, akými sú napríklad akcie.

„V Holandsku ako v jedinej krajine EÚ dokonca prepad hodnoty aktív v prvom polroku vymazal všetky zisky od začiatku pandémie,“ upozornili Zdenko Štefanides a Michal Lehuta z VÚB. Holandské domácnosti schudobneli o 12,5 percenta, podobnú stratu majetku zaznamenali Švédi.

Na opačnom konci rebríčka stoja Česi, ktorí v prvej polovici tohto roka zbohatli o 5,2 percenta. „Nárast hodnoty finančných aktív domácností v ČR súvisí s oslabením kurzu českej koruny najmä voči doláru. Keď sa hodnota amerických akcií či dlhopisov prepočíta na koruny, ich pokles hodnoty v dolároch sa citeľne zmierni,“ vysvetľuje M. Lehuta s tým, že Česi majú viac úspor ako Slováci.

Zároveň ich však trápi vyššia inflácia, ktorú rast nominálnej hodnoty aktív nevykompenzuje. Stredoeurópanom sa každopádne dočasne vypláca ich konzervatívny prístup k financiám. Slovenské domácnosti majú v peňaženkách a v bankách uložených 52 percent všetkých svojich prostriedkov.

Vyšší podiel majú v EÚ len obyvatelia Cypru a Malty. Holanďania majú v hotovosti a na účtoch iba pätinu svojich aktív, Švédi ešte menšiu časť.