Stavebný sektor na Slovensku zaznamenal najhorší medziročný výsledok za posledné štyri roky. V septembri 2024 sa v ňom hodnota produkcie prepadla medziročne o 17,5 percenta. S výnimkou apríla je tak v mínuse nepretržite od začiatku roka.
„V dvojcifernom poklese skončili všetky zložky stavebnej produkcie. Domáca nová výstavba sa prepadla o 15,5 percenta, opravy a údržba o 12,8 percenta, najmenšia zložka – ostatné práce – vyše o štvrtinu,“ vyčíslil Štatistický úrad SR. Nedarilo sa domácim stavebným firmám pôsobiacim v zahraničí, oproti vlaňajšiemu septembru strácali zhruba až tretinu hodnoty produkcie.
„Volatilita v zahraničnej produkcii je zvyčajne vyššia, napriek tomu bol jej septembrový medziročný pokles najvýraznejší za posledných 10 rokov,“ uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
V porovnaní s referenčným rokom 2021 je na tom slovenské stavebníctvo s poklesom o 30 percent najhoršie medzi štátmi EÚ. Viac ako polovici členských krajín sa pritom už podarilo tri roky staré hodnoty prekonať.
Dlhotrvajúci pokles
„Prepad stavebníctva na Slovensku trvá už od roku 2018. Ešte horšia je situácia v porovnaní s okolitými krajinami. Rozdiel v prípade Poľska je za šesť rokov až 50 percent,“ porovnáva prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik. Stavebníctvo má podľa neho dvoj- až trojnásobný multiplikačný efekt, ktorý sa prejaví na ekonomike štátu.
„Takýto výrazný pokles stavebnej produkcie nikto neočakával,“ komentuje údaje hovorca spoločnosti JTRE Daniel Suchý. Čo je príčinou? „Opatrnosť vo výstavbe pri iba pozvoľne klesajúcich úrokových sadzbách a menej optimistický výhľad pre ekonomiku, ako sa pôvodne očakávalo, vzhľadom na konsolidačné opatrenia vlády,“ konkretizuje analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Čakanie na zákony
Róbert Mitterpach, finančný riaditeľ spoločnosti Corwin, pridáva aj prebujnenú a nepružnú byrokraciu. „Ide predovšetkým o mimoriadne zdĺhavé povoľovacie konania, v ktorých sme pozadu za vyspelým svetom. Neraz trvajú celé roky,“ kritizuje.
Výstavbu podľa neho predlžujú a predražujú neaktuálne územné plány aj niektoré normy, napríklad parkovacie. „Developeri neraz musia suplovať štát či mestá a cez vyvolané investície a poplatky riešiť roky zanedbávanú infraštruktúru či verejnoprospešné projekty,“ podotýka. Príprava novej stavebnej legislatívy, ktorá by developerom umožnila pružnejšie reagovať na oživenie dopytu na trhu, sa však oproti pôvodným predpokladom oneskoruje, dodáva D. Suchý z JTRE.
Podľa údajov Eurostatu vzrástli náklady slovenských developerov od roku 2021 o 44 percent. Ide o tretí najvyšší nárast v EÚ a zároveň takmer dvojnásobok únijného priemeru. Ceny stavebných materiálov sa po prudkom zdražení vyvolanom ruskou agresiou na Ukrajine už na pôvodné úrovne nevrátili a stavbári sa obávajú, že januárové zvýšenie DPH prinesie ich ďalší rast. „Byty sú najviac zaťažené DPH v Európskej únii,“ upozorňuje P. Kováčik.
- Neistá sezóna 2025
- Perspektíva slovenského stavebného sektora pre budúci rok sa dá vyjadriť jedným slovom: neistota. „Nič nenasvedčuje, že by sa verejná výstavba mala v budúcom roku výrazne zdynamizovať a v súkromnej výstavbe oproti rastovým tendenciám očakávame negatívny dopad konsolidačného balíčka. Takže očakávame kladnú nulu,“ odhaduje prezident ZSPS Pavol Kováčik. Odvetvie bude podľa neho čoraz citeľnejšie brzdiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. „Zotavenie bude len veľmi pomalé a k úrovňami spred energetickej/inflačnej krízy sa ani zďaleka nepriblíži,“ obáva sa Ľ. Koršňák z UniCredit Bank.
