Slovenské gitary dobývajú svet, jednu má aj manžel Sinéad O’Connor

Otec šiestich detí s bulharskými koreňmi pred štyrmi rokmi pribral do biznisu dcéru Eriku, ktorá bola v tom čase na materskej dovolenke.

Aj vďaka ich spoločnému nasadeniu a detailnej práci tridsaťčlenného firemného tímu je dnes Dowina značkou, za ktorou chodia na Slovensko hudobníci z celého sveta, aby sa s Marinovcami dohodli na parametroch vysnívanej gitary a na jej zvuku.

Spoločnosť má toľko objednávok, že čakacie lehoty na jej výrobky sú od troch do šiestich mesiacov. Napriek veľkému záujmu nie je finančne za vodou, ako by sa mohlo zdať. A to na svoju najväčšiu investíciu ešte len čaká...

• Pozrite si fotogalériu k článku

Začínal reparovaním

K hudobným nástrojom mal S. Petko Marinov blízko od detstva. V šiestich rokoch začal hrať na husliach. Na základnej umeleckej škole spoznal svoju manželku, matematičku a huslistku, s ktorou má štyri dcéry.

Prvé dva roky hru na husliach neznášal. Všetko sa zmenilo, keď sa stal členom detského orchestra, ktorý viedol uznávaný hudobný skladateľ Július Kowalski. Beethovenove, Mozartove či Haydnove skladby v orchestrálnom stvárnení ho nadchli.

Vďaka hudbe sa s orchestrom dostal na Západ. Istý čas sa súťažne venoval kanoistike, čo však bolo v konflikte s hraním na husliach. Vyhrala hudba, pričom k husliam postupne pribudla gitara a kontrabas.

Počas štúdia na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity (STU) bol členom folklórneho súboru Gymnik, ale kanoistika zostala jeho srdcovou záležitosťou a doteraz sa jej rekreačne venuje.

„Vždy ma zaujímalo, ako veci fungujú, a preto som začiatkom osemdesiatych rokov prvýkrát rozobral staré husle,“ hovorí S. Petko Marinov pre TREND. Vtedy zistil, že o zvuku nástroja rozhoduje najmä materiál, z ktorého je vyrobený.

Zdroj: Maňo Štrauch

Popri práci učiteľa na STU absolvoval v Česku majstrovskú školu pre husle a sláčiky. V tajomstve akustiky sa zdokonaľoval samoštúdiom v dielňach majstrov, ktorí mu však celé svoje know-how neprezradili. Na veľa vecí musel prísť sám.

Na husliach si otestoval akustické zákonitosti, ktoré neskôr aplikoval pri výrobe gitár. Nakupoval staré továrenské nástroje so silným, ale nepríjemným tónom, ktoré prerábal a zvukovo optimalizoval. Takto prerobil viac ako stovku nástrojov.

Neskôr si trúfol na kompletnú výrobu nástrojov, na ktorých hrávajú profesionálni muzikanti na štyroch kontinentoch. Tým dokázal zarobiť viac peňazí, než mal z učiteľského platu. Prácu vysokoškolského pedagóga neskôr opustil úplne a po Nežnej revolúcii sa vrhol na podnikanie.

Slovenské gitary a Hamšík

Pád socializmu so sebou priniesol koniec mnohých obchodných väzieb krajiny. Pán Petko Marinov správne identifikoval dieru na trhu a pustil sa spočiatku s kamarátom a neskôr sám do dovozu hudobných nástrojov.

Hoci v tom čase o biznise takmer nič nevedel, osobné predpoklady naň mal dobré. „Otec je sebavedomý, spoločenský a má vášeň pre všetko, čo robí. Ľudia oceňujú jeho vedomosti a bohaté skúsenosti,“ charakterizuje otca dcéra Erika.

Na začiatku podnikania sa S. Petko Marinov snažil využiť každú príležitosť, aby sa niečo naučil. Napríklad išiel na trojtýždňový seminár o biznise do Japonska. Počas neho sa na veľtrhu v Tokiu dohodol na distribúcii s renomovanou japonskou firmou Casio.

Dali mu podmienku, aby bola jeho prvá objednávka