Slovákov trápia nedostupné nemocničné lôžka aj pocit osamelosti

Spokojnosť Európanov so zdravotným systémom klesá už štvrtý rok po sebe. Vyplýva to z prieskumu agentúry Human8 pre spoločnosť STADA, ktorý vykonala vo februári až marci 2024. Zúčastnilo sa na ňom 46-tisíc respondentov z 23 krajín, Slovensko ho absolvovalo prvýkrát. Výsledky prieskumu STADA prezentovala na konferencii v Ríme. Kým v roku 2020 bolo so zdravotnou starostlivosťou spokojných 74 percent respondentov, v roku 2024 podiel klesol na 56 percent. Najväčší prepad, až o 29 percent, zaznamenalo Spojené kráľovstvo a o šestnásť percent Nemecko. 

Na Slovensku je so systémom zdravotnej starostlivosti spokojných iba 44 percent respondentov. Poskytovanú zdravotnú starostlivosť negatívnejšie hodnotia občania vo vekovej skupine od 70 rokov. Naopak, viac ako 50-percentnú spokojnosť vyjadrili respondenti vo vekovej skupine od 25 do 34 rokov. Dôvodom nespokojnosti je najmä nedostatočná dostupnosť zdravotnej starostlivosti, nízka kvalita a nedôvera k tvorcom politík. Až 75 percent Slovákov totiž nedôveruje politikom, ktorí ovplyvňujú zdravotnícku politiku štátu. Takmer polovica respondentov by prijala, keby mali tvorcovia zdravotných politík medicínske vzdelanie. 

Pripoistenie nie je lákavé

Jedným z najväčších problémov je to, že až tretina Slovákov má podľa prieskumu problém dostať sa do nemocnice. Viac než polovicu Slovákov trápia aj ceny a výšky úhrad zdravotných poisťovní za lieky. Ako problematický uviedli aj nedostatočný prístup k preventívnym službám. 

Negatívne trendy by podľa prieskumu mohlo zlepšiť rozšírenie kompetencií lekárnikov. Viac ako tretina Slovákov by totiž prijala, keby lekárne ponúkali očné vyšetrenia či testy sluchu. Mladšie vekové kategórie by mali záujem aj o online objednanie na tieto vyšetrenia či možnosť doručenia liekov domov. Dôveru v tvorcov politík by mohlo zvýšiť to, keby mali medicínske vzdelanie.

Zvýšenie financovania zdravotného systému cez doplnkové pripoistenie podľa prieskumu nie je pre Slovákov dostatočne atraktívne. Spoluúčasť pacientov či možnosť pripoistenia pre lepšiu dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti odmietlo 37 percent Slovákov z ekonomických dôvodov. Tento trend je výraznejší s pribúdajúcim vekom. Možnosť priplatiť si by najskôr zvolili Slováci od osemnásť do 34 rokov. 

Konvenčná medicína na vzostupe

Napriek klesajúcej spokojnosti pacientov dôvera v konvenčnú medicínu stúpa. V súčasnosti jej dôveruje 69 percent Európanov na rozdiel od roku 2022, keď jej dôverovalo zhruba 62 percent. Dôvodom je dôvera v lekárov a vo farmaceutov, účinnosť konvenčnej medicíny aj dôvera v dlhoročné výskumy a striktnú metodológiu.

Slováci sa však zaujímajú aj o alternatívne liečebné postupy. Každého tretieho Slováka napríklad zaujíma homeopatia alebo akupunktúra. Tieto postupy sú najpopulárnejšie vo vekovej kategórii osemnásť až 24 rokov a u Slovákov starších než 70 rokov. Homeopatiu pritom uprednostňujú viac ženy než muži. Trend ovplyvnila aj pandémia covidu-19. Viac ako polovica respondentov starších než 70 rokov je totiž presvedčená o tom, že práve pandémia odkryla obmedzenia medicíny a liekov.

Z európskeho pohľadu najmenej dôverujú konvenčnej medicíne krajiny strednej a východnej Európy. Na konci rebríčka sa umiestnilo Belgicko, Kazachstan či Srbsko. Medzi štátmi s najnižšou dôverou v konvenčnú medicínu sa umiestnilo aj Slovensko, kde jej dôveruje iba 55 percent opýtaných. Tento negatívny trend by však mohol podľa respondentov zvrátiť väčší dôraz na starostlivosť o pacienta a jeho potreby aj príjemnejšia komunikácia zdravotníckych pracovníkov s pacientmi. Prispieť by mohli aj prelomové objavy v oblasti rakoviny a iných závažných ochorení. Pacienti majú čoraz väčší záujem o holistický prístup, ktorý by zohľadňoval fyzické aj duševné zdravie.

Mladých ovplyvňujú influenceri