Slováci prepadajú kultu tela

Pôrod a vlastná nespokojnosť donútili Timeu Nagyovú z Nových Zámkov k návšteve plastického chirurga. Má sedemročné dieťa a nové, o dve čísla väčšie prsia. Od silikónov ju neodhovoril ani jej druh, ktorý je dnes už sám z výsledku nadšený.

37-ročná T. Nagyová nie je na poli estetickej medicíny žiadny nováčik. Pravidelne chodí na vyplnenie vrások kyselinou hyalurónovou, mezoterapiu, botox a vyskúšala si už aj zväčšovanie pier. Od túžby po krajšom vzhľade niekedy ženy neodradia ani pooperačné komplikácie. Príkladom je Dominika Gajdošová, ktorá si rovnako dala zväčšiť prsia. „Pol roka sa mi nevedela zahojiť rana a hrozilo, že mi budú musieť vybrať implantáty, ale nakoniec sme to s pánom primárom dobojovali. A s výsledkom som absolútne spokojná,“ povedala TRENDU fitneska z Nitry, ktorá by si pokojne zákrok zopakovala.

Podľa štatistík Medzinárodnej spoločnosti estetickej plastickej chirurgie bolo v roku 2014 na celom svete vykonaných viac ako 20 miliónov kozmetických úkonov. Len americký trh z nich vykázal 13 miliárd dolárov. V Južnej Kórei biznis s plastikami dokonca využívajú na podporu ekonomiky. Aby zvýšili počet turistov, od apríla zavádzajú daňové úľavy na estetické chirurgické zákroky. Tí, ktorí tam podstúpia face-lifting, liposukciu alebo zväčšenie poprsia, tak nebudú musieť platiť daň z pridanej hodnoty.

Lídri na trhu

Najviac estetických zákrokov v prepočte na počet obyvateľov sa vykonáva v Južnej a Latinskej Amerike. Motívom je často vďaka lepšej vizáži získať lepšie sociálne postavenie. Lídrom v tejto oblasti je Brazília. Aj keď s dvomi miliónmi ročne vykonaných plastík je vo svetovom rebríčku „až“ na druhom mieste za USA, práve tejto krajine kradne klientelu. Nízkymi cenami.

Nízkou cenou služieb aj ich kvalitou môžu v európskom priestore konkurovať ostatným krajinám práve slovenské plastické kliniky. Spokojnosť s počtom zahraničnej klientely sa mení v závislosti od zariadenia. Pre niektoré je postačujúci, iné by čakali väčší dopyt, hlavne zo susedného Rakúska.

Pred niekoľkými rokmi sa bratislavská Interklinik snažila vyvinúť aktivitu na rozšírenie medicínskeho turizmu v spolupráci s konkurentmi a Bratislavským samosprávnym krajom, no neúspešne. Jednou z prekážok boli aj kultúrne predsudky. Miestne kliniky tak žijú hlavne z domácej klientely. Našťastie pre ne, Slováci ich služby vyhľadávajú čoraz viac.

Podľa analýzy, ktorú robil Finstat v spolupráci s TRENDOM, je medzi rokmi 2010 až 2014 viditeľný nárast tržieb u takmer všetkých firiem špecializujúcich sa na plastickú chirurgiu. Kým priemerné hodnoty tržieb vybraných spoločností roku 2010 boli približne 370-tisíc, do roku 2014 vzrástli na takmer 850-tisíc eur. Zisky, ktoré nie sú až také vysoké, stúpli z 31 500 na vyše 56-tisíc eur.

Obrovský vzostup tržieb zaznamenala napríklad trnavská klinika Belleza, v priebehu štyroch rokov o 2 500 percent. Zisk jej stúpol o 4 800 percent. Belleza má zároveň podľa Finstatu aj najvyššiu maržu 17 percent. Na vrchole rebríčka v tržbách sa však dlhodobo drží spomínaná Interklinik.

Bez sebareflexie

Interklinik so svojou 23-ročnou históriou patrí k najstarším súkromným zariadeniam tohto druhu na Slovensku. V roku 2008 značku odkúpili Tomáš Stern a Lukáš Alner. Aj keď vtedy plastické operácie ešte neboli také rozšírené, verili, že estetická medicína je progresívny odbor, a nasvedčovali tomu aj svetové trendy.

„Snažili sme sa vytvoriť niečo, čo na Slovensku ešte nie je, a predbehnúť tak trh. Bolo tu síce veľa súkromných kliník, ale ,garážových‘, ktoré fungovali niekedy v katastrofických podmienkach a nevyhovovali základným štandardom,“ spomína T. Stern. Dodáva, že aj v Interklinik museli