Slováci sa vždy báli odchodu automobiliek. Nakoniec končia úplne iné podniky

Symbolom úspechu bolo v 60. rokoch minulého storočia mesto Detroit. Práve tam stáli továrne všetkých troch najväčších amerických automobiliek – General Motors, Ford aj Chrysler. Prosperujúci automobilový priemysel lákal do rozvíjajúcej sa metropoly desaťtisíce Američanov.

Miestni obyvatelia prudký ekonomický rozmach prirovnávali k časom zlatej horúčky. Hlavným motorom miestneho rastu boli nákupy viac ako 300-tisíc zamestnancov automobiliek. Lenže tie nezachytili nástup dodávateľského systému just-in-time. Ten spočíval v prideľovaní čoraz väčších zákaziek subdodávateľom. V rámci tvrdej konkurencie získavali nové zákazky len výrobcovia lacných a kvalitných dielov. Subdodávatelia v snahe uspieť na tvrdom trhu buď rozbehli vlastný výskum, alebo sa presťahovali do krajín s lacnou pracovnou silou.

Americká výroba sústredená na jednom mieste nedokázala konkurovať najmä nemeckým či americkým značkám. Nielen cenou, ale ani kvalitou. -Detroit tak zasiahla vlna rušenia pracovných miest. Podľa štatistík od roku 2000 do roku 2010 opustil mesto každých 22 minút jeden obyvateľ. Problémy vygradovali v roku 2013, keď miestna radnica vyhlásila bankrot, čo bola smutná bodka za tamojším rozmachom.

Iná hrozba

Pred podobným vývojom varovali Slovensko mnohí odborníci. Prosperita domácej ekonomiky z veľkej časti stojí na výrobe štyroch automobilových závodov. Navyše o pár rokov k nim pribudne piata továreň spoločnosti Volvo. Pri pohľade na čísla však ide o prehnané obavy. Domáce závody na výrobu vozidiel prežili finančnú krízu, pandémiu a zvládnu aj drahé energie.

Problémy však v najbližších mesiacoch zasiahnu iné časti priemyslu. Koniec výroby hliníka už oznámila spoločnosť Slovalco. Donedávna prosperujúca fabrika nedokáže vyrábať pre vysoké ceny elektriny. Ťažkostiam čelí aj chemický priemysel odkázaný na výrobu z plynu. Dočasné prerušenie výroby hnojív ohlásilo Duslo Šaľa, o hromadnom prepúšťaní informovala chemická továreň Fortischem v Novákoch, či výrobca kompresorov Embraco.

Produkcia týchto firiem je náročná na energie. Napríklad Slovalco spotrebúvalo desatinu všetkej elektriny na Slovensku. Ide o údaj od slovenského ministerstva životného prostredia.

„Za pár mesiacov veľké množstvo závodov znížilo produkciu alebo prestalo vyrábať úplne. Isté je, že postupom času budú pribúdať ďalšie podniky,“ varuje prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga. „Rozdiely v cenách energií v strednej Európe sú také markantné, že na Slovensku nie sme schopní vyrobiť produkty, ktoré by zahraničným dokázali cenovo konkurovať,“ upozorňuje aj prezident Zväzu spracovateľov dreva SR Peter Zemaník. Tento problém zasiahnuté podniky nedokážu vyriešiť ani prijímaním úsporných opatrení.

Domáci problém

Dlhodobé trvanie tohto negatívneho trendu motivuje časť zamestnávateľov opustiť Slovensko. Niečo podobné sa pred pár desaťročiami udialo v Portugalsku. Práve táto krajina stratila výhodu lacnej pracovnej sily po vstupe stredoeurópskych krajín do Európskej únie. V snahe čo najviac okresať vysoké náklady západné spoločnosti zamierili napríklad aj na Slovensko. Lenže konkurenčnú výhodu nízkych miezd začínajú vymazávať drahé energie.