Sen o výstavbe veľkej a modernej nemocnice Rázsochy sa rozplýva

V súčasnosti zdravotnú starostlivosť na špičkovej úrovni dokáže zabezpečovať iba súkromný sektor. Štát totiž nemá dostatočné financie a know-how na to, aby pacientom dokázal poskytnúť očakávanú kvalitu. Všetko mohli zmeniť európske zdroje z plánu obnovy a odolnosti. Rozhodnutie o tom, že Rázsochy sa postavia, padlo v júli 2022. Rozpočet na výstavbu vláda stanovila na 281 miliónov eur. Na semafore investičných projektov, ktorý informuje o plnení harmonogramu prác pri jednotlivých projektoch, však v prípade Rázsoch svieti červená pri viacerých úlohách. Čo sa v skutočnosti deje na mieste, na ktorom Rázsochy majú stáť už o tri roky, však nikto netuší.

Búracie práce pôvodného skeletu odštartoval bývalý premiér Peter Pellegrini za asistencie vtedajšej ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej. Iba na ne štát vyčlenil sedemnásť miliónov eur. Tri roky po jeho zbúraní žiadne iné práce na pozemku neprebehli. Dobehnúť zameškané roky chce ministerstvo zdravotníctva, ktoré tvrdí, že pracuje na splnení všetkých míľnikov plánu obnovy. Projekt však už teraz mešká minimálne deväť mesiacov až rok a pol. Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) potvrdila, že s Európskou komisiou Slovensko rokovalo o posune niektorých míľnikov. Jedným z nich je návrh posunu dokončenia výstavby nemocníc z konca roka 2025 na polovicu roka 2026. Meškanie projektu je však také veľké, že ani polrok navyše štátu takmer s istotou nepomôže. Stále chýba finálna verzia časti projektovej dokumentácie, vypracovanie jej štvrtej časti aj vyhlásenie verejného obstarávania na zhotoviteľa. Všetky úlohy by pritom mali byť splnené najneskôr do októbra tohto roka.

Stopka súkromníkom

Začiatok omeškania Rázsoch a iných míľnikov plánu obnovy začal vznikať už pri jeho tvorbe. Pri jednotlivých projektoch padli politické rozhodnutia, a ako uviedol hlavný lekár Bratislavského samosprávneho kraja Tomáš Szalay, na nejaký čas sa na projektoch prestalo pracovať úplne. „Kde bola prípravná fáza politikov na to, že idú niečo stavať? Termíny sa posúvali a prijímali sa zlé politické rozhodnutia. Marek Krajčí a Igor Matovič urobili niekoľko škodlivých rozhodnutí, že peniaze z plánu obnovy sa nebudú využívať v prospech súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ podotkol T. Szalay.

Podmienkou čerpania zdrojov z plánu obnovy pre zdravotníctvo bolo schválenie zákona o optimalizácii siete nemocníc. Od zadania podmienky Európskou komisiou po reálne schválenie tohto zákona štát stratil jeden celý rok. „Na politickej úrovni sa riešilo iba to, ako nedať neštátnym nemocniciam ani euro. Nasledujúcich sedem mesiacov štát stratil čas odkladaním zverejnenia plánu výziev, ktorý napokon zverejnil až nasledujúci minister Vladimír Lengvarský. Prvá výzva mala byť otvorená v apríli 2022, no až po politickom tlaku sa v júni rozhodlo o martinskej nemocnici a nemocnici Rázsochy,“ uviedla poslankyňa Sasky Jana Bittó Cigániková. Výzvu na rekonštrukciu nemocníc tak otvorili až v novembri. Namiesto toho, aby malo Slovensko moderné nemocnice, hnutie OĽaNO naťahovalo čas dovtedy, kým neohrozilo čerpanie financií pre akúkoľvek nemocnicu na Slovensku. Ak totiž nestihne splniť jeho míľniky, štát príde o stámilióny eur. A nemocnice budú naďalej vyzerať ako z béčkového hororu. Konkrétne iba na výstavbu štátnych nemocníc bolo v pláne obnovy vyčlenených 602 miliónov a do regionálnych zdravotníckych zariadení má smerovať 212 miliónov. Výsledkom politických tlakov OĽaNO je zbytočné odkladanie uzatvárania zmlúv s regionálnymi nemocnicami, ktoré vo výzve uspeli. Úsmevné je, že aj v rámci tejto výzvy mali verejné nemocnice získať takmer 90 percent financií, kým súkromné nemocnice, ktoré vo výzve uspeli, majú dostať dvanásť percent prostriedkov.