Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) je špecifická banková inštitúcia – jej jediným akcionárom je ministerstvo financií a úlohou je podporovať malých a stredných podnikateľov (SME segment). O jedinečnom postavení SZRB v slovenskom bankovom systéme a možnostiach, ako pomôcť podnikateľom, hovorí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ banky Peter Dávid.
V čom spočíva jedinečnosť SZRB?
V tom, že je komplementárna oproti komerčným bankám. Snaží sa robiť to, čo iné banky nerobia, pretože to pre ne nie je zaujímavé alebo to robiť nemôžu. Poskytujeme dlhodobé úvery a máme v portfóliu takzvané záručné programy, kde je riziko kryté tretími stranami. Hlavný dôraz kladieme na malé a stredné firmy, ktoré sú kostrou slovenskej ekonomiky.
Čím sa odlišujete od komerčných bánk?
V zásade v troch oblastiach. Prvý rozdiel je v tom, že sa snažíme robiť malé dlhodobé úvery až do 20 rokov, niektoré až do 30 rokov. Druhý, že sme schopní a ochotní individuálne analyzovať a štruktúrovať aj relatívne malé úvery. A tretí, že poskytujeme pre SME segment malé úvery cez záručné programy so zníženým zabezpečením.
Čo stojí za vašou schopnosťou poskytovať dlhodobé úvery?
Je to najmä štruktúra našej bilancie, ktorá je mimoriadne silná. Viac ako jej polovicu tvoria vlastné zdroje, potom sú to dlhodobé linky a časť sú vklady od štátnych alebo neštátnych inštitúcií. Z tohto dôvodu si môžeme dovoliť ponúkať dlhodobé úvery, lebo máme málo vkladov s reálne krátkodobými splatnosťami na strane pasív a dostatok vlastného kapitálu.
Akú výhodu majú dlhodobé úvery pre klientov?
Ich splátky sú nižšie, čím sa znižuje aj tlak na cash flow firmy. Aj preto predlžujeme splatnosti mnohých našich existujúcich úverových produktov. Napríklad produkt Moja pôda na nákup poľnohospodárskej pôdy mal splatnosť 20 rokov, no predĺžili sme ho na 30 rokov. Zaviedli sme aj nové dlhodobé produkty, napríklad FlexiRozvoj, kde sme využili silu našej bilancie. Úvery s dlhou splatnosťou dávame firmám, ktoré ich majú čím zabezpečiť, aby mala banka dobre ošetrenú sekundárnu návratnosť.
Na čo ich firmy využívajú?
Našich dlhodobých úverových produktov je viacero. Firmy ich využívajú prevažne na financovanie svojich investícií. Zaviedli sme aj „bezúčelový“ úver, čiže ak firma potrebuje dlhodobé zdroje, je bonitná a má úver čím zabezpečiť, tak sa na kontrolu účelu pri samotnom čerpaní úveru nesústreďujeme. Máme však vždy právo účel skontrolovať počas životnosti úveru. Pri väčšine úverových produktov však ich účel striktne sledujeme už pri čerpaní, dokonca tieto úvery vyplácame priamo na účty tretích strán.
Nie sú dlhodobé úvery aj výrazne drahšie?
Čím je úver dlhší, tým je riziková prirážka vyššia, ale u nás to nie je taká veľká veličina, ktorá by úver predražovala. Naše úvery sú založené na trhových sadzbách, ako je EURIBOR alebo úrokové swapy (IRS). Je pravda, že súčasťou marže je časový aspekt, ale ten nie je zásadný. Okrem úverov s trhovou úrokovou sadzbou ponúkame úvery so zvýhodnenou úrokovou sadzbou. Ide o EÚver Rozvoj, kde zdroje pochádzajú z Európskej únie (EÚ) a úver slúži na investície alebo na prevádzku. Na časť úveru máme záruku aj lacnejšie zdroje, preto môžeme dať firmám, ktoré spĺňajú podmienky, nižšiu úrokovú sadzbu.
Na akom princípe fungujú úvery garantované inštitúciami EÚ?
Máme záručnú rámcovú zmluvu s Európskym investičným fondom (EIF), ktorá nám do určitého percenta garantuje časť každého individuálneho úveru. V prípade zlyhania konkrétneho úverového klienta je preto potenciálna strata, ktorú musí znášať banka samotná, iba zostávajúca časť úveru nad toto percento. Zároveň však pre nás existuje takzvaná portfóliová záruka, ktorá hovorí, že EIF nám garantuje portfólio iba do určitého maximálneho celkového stropu. Ak by nám teda zlyhalo veľké množstvo úverov z EIF programu a dostali by sme sa nad dané percento portfóliovej záruky, celú stratu z takýchto zlyhaných úverov by už znášala banka.
Akú časť svojich úverov máte v pláne pokryť takýmito úvermi?
Snažíme sa, aby ich bolo čo najviac. Minulý rok tvorili v čase platnosti programu až tretinu objemu aj počtu celkovo poskytnutých úverov. Do budúcnosti chceme, aby sa stali jedným z našich produktových pilierov. Záručný program, ktorý sme mali s EIF v roku 2022, je už ukončený, no v týchto týždňoch finalizujeme ďalšie nové úverové programy pre slovenské SME – Konkurencieschopnosť a Udržateľnosť.
Ako pomáha takáto garancia EIF klientskym úverom?
Znižuje potrebu zabezpečenia zo strany firmy. Poskytneme úver a nevyžadujeme od klientov, aby nám ako zabezpečenie dali stopercentné krytie, napríklad nehnuteľnosťami, ale stačí nám povedzme 30 percent. Hlavným benefitom je teda to, že nemusia dať banke štandardné zabezpečenie.
Aká veľká je vaša bilančná suma a objem poskytovaných úverov?
Celková bilančná suma je približne 600 miliónov eur. Gro z toho sú úvery pre malých a stredných podnikateľov, kde portfólio SME predstavuje okolo 400 miliónov eur. Typicky máme naozaj malých firemných klientov a priemerná výška úveru je 70- až 200-tisíc eur. Ide približne
o štyritisíc úverových prípadov.
Je poskytovanie veľkého množstva menších úverov váš biznismodel?
Krátka odpoveď je áno. Komerčné banky majú jasne nastavený pomer efektivita verzus výnosnosť. Naopak, my sa pozeráme na malé úvery dosť podrobne. Iné banky by úver buď poskytli, alebo zamietli, v závislosti od štandardizovaných ukazovateľov firmy za štandardizovaných parametrov úveru. My sme v tomto viac flexibilní a hľadáme individuálnu štruktúru a spôsob, ako úver poskytnúť.
Máte aj vlastný model ohodnocovania toho, čo si klient môže a čo nemôže dovoliť?
Model je štandardný, pretože podliehame regulácii NBS, čiže rámce nie sú zásadne iné, iba sa na to pozeráme detailnejšie a hlbšie. Iné banky majú pre segmenty malých firiem štandardné programy, kde nie je veľmi možné meniť cenu alebo požadované krytie. My sme schopní uplatniť individuálnu maržu, individuálne krytie, individuálne podmienky, splatnosť, odklad prvej splátky alebo profil splácania.
Nie je to potom náročné na personál?
Áno, je. Moji kolegovia však majú dlhoročné skúsenosti a znalosti a poznajú trh a segment SME. To platí rovnako o našich zamestnancoch na odbore rizika, ako aj na obchodnom úseku.
Koľko máte zamestnancov?
Máme 180 zamestnancov. Je dôležité povedať, že nie sme iba v Bratislave, ale máme regionálne zastúpenia, ktoré sú v každom krajskom meste, a tiež v Liptovskom Mikuláši a Komárne. Spolu ich je desať. Drvivá väčšina úverových obchodov sa robí mimo Bratislavy.
Ak by ste mali jednou vetou zhrnúť svoje výhody pre klientov, čo by to bolo?
Ak niekto chce dlhodobý úver v menšej výške, ktorý má byť individuálne posudzovaný a štruktúrovaný, nech príde k nám.
Oplatí sa také niečo robiť vo veľkom množstve detailne pre veľký počet malých firiem? Netrpí tým vaša marža?
Hrubá marža je podobná ako v komerčných bankách. Vyššie náklady na spracovanie prípadov sa prejavujú v nákladoch banky, no tá nie je stratová. Stále generujeme rozumný zisk. Zároveň platí, že nechceme získavať klientov cestou poskytovania príliš lacných alebo priveľmi rizikových úverov.
Aké máte plány do budúcna, čo sa týka ďalšieho rastu?
Našou ambíciou je rásť, a to výrazne. Aj preto sme zaviedli nové a zatraktívnili existujúce produkty a zintenzívnili marketingové a PR aktivity. Banka je kapitálovo veľmi dobre vybavená. Vysoko prekračujeme požiadavky regulátora na kapitál. Naša likvidita je v poriadku, máme prebytky, ktoré bezpečne ukladáme a nemáme žiadne rizikové ani špekulatívne investície. Ako banka disponujeme aj dlhodobými refinančnými linkami, ktoré sa môžu čerpať, ak to bude potrebné.
- Peter Dávid
- Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, britskú Open University Business School a Bratislavskú vysokú školu práva. Absolvoval manažérske kurzy na University of Oxford, Yale School of Management a Harvard Business School. Hovorí plynulo po anglicky a po nemecky, čiastočne ovláda francúzsky, taliansky, ruský a srbský jazyk. V slovenskom bankovníctve pôsobí už 30 rokov. Od roku 2021 je generálnym riaditeľom a predsedom Predstavenstva Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Predtým 14 rokov riadil slovenskú pobočku nemeckej banky Commerzbank AG. Pracoval aj na rôznych riadiacich pozíciách so zameraním na firemné financovanie vo VÚB, v HVB Slovakia, nemeckej HypoVereinsbank a holandskej ING.
O aké vaše produkty je najväčší záujem zo strany klientov?
Počas obdobia korony bol veľký záujem o antikoronové úvery, ale tieto programy sa už skončili. Záujem klientov je aktuálne o dlhodobý FlexiRozvoj, záručný program EÚver Rozvoj, nový dlhodobý prevádzkový Impulzúver, ako aj o klasické priame dlhodobé úvery na investície a úvery pre poľnosubjekty. Pre tých máme produkt Poľnoúver, keďže veľa našich klientov pôsobí v poľnohospodárstve. Sú to družstvá alebo malí roľníci, ktorí dostávajú každý rok dotácie od PPA. Tie sa cyklicky opakujú. Keďže ich historicky poznáme, už vieme, koľko asi dostanú, koľko žiadali a my to predfinancujeme. Peniaze od nás slúžia ako preklenovací úver.
Hovoríte o poľnohospodároch, ktorí prežívajú ťažké obdobie. Čo v prípade, že príde spomalenie a mnohé subjekty začnú mať problém so splácaním úverov?
Rizikový manažment našej banky je dobre nastavený. Je tu veľká granularita portfólia a dobrá diverzifikácia, pretože máme veľa malých úverov a sú poskytnuté v rôznych segmentoch. To je jeden aspekt. Druhým je, že banka má nastavenú relatívne konzervatívnu politiku posudzovania kreditného rizika. Dlhodobé skúsenosti banky so segmentom SME sú veľmi dobré. Počas doznievania korony sme videli vlnu zvýšenej zlyhanosti úverov, ale vyzerá to tak, že to bol len prechodný stav, ktorý už pominul.
Napriek problémom v ekonomike ste boli v zisku?
Áno, tvoríme zisk a našou snahou je ho ďalej zvyšovať. Tvorba opravných položiek u nás je primeraná. Keď sa pozeráme na stratovosť alebo zlyhanie úverov, máme vytvorené oprávky v zodpovedajúcej výške. Minulý rok sme mali väčší zisk ako rok predtým a tento rok očakávame ešte vyššiu ziskovosť, ako sme plánovali.
Existujú podobné štátne inštitúcie aj v zahraničí?
V podstate v každom štáte EÚ existuje inštitúcia podobná našej. V niektorých štátoch je všetko sústredené, takpovediac, pod jednou strechou, v iných krajinách je to rozdelené medzi viaceré, štátom vlastnené subjekty. Napríklad u nás sú tri štátne finančné inštitúcie, ktoré na slovenskom finančnom trhu plnia rôzne úlohy. SZRB je tu na financovanie malých a stredných firiem. Slovak Investment Holding (SIH), naša dcérska spoločnosť, na spravovanie finančných nástrojov, teda návratnej formy eurofondov, prípadne iných zdrojov. A napokon Eximbanka určená primárne na financovanie a poisťovanie vývozu.
Koncept štátnej podpory lokálnych firiem je prítomný vo všetkých krajinách EÚ, aj keď konkrétna štruktúra môže byť iná. Napríklad v Nemecku je všetko sústredené pod jednou strechou. Tamojšia KfW (Kreditanstalt fuer Wiederaufbau) má dlhú históriu a je dokonca treťou najväčšou bankou v krajine s takmer osemtisíc zamestnancami. Financuje SME, export, infraštruktúrne projekty, bytovú výstavbu či študentské pôžičky, má vlastnú rozvojovú banku.
Vo Francúzsku štátne finančné inštitúcie za posledné dve desaťročia sfúzovali do Bpifrance, kde majú politiku „one-stop-shop“, čiže obsluhy lokálnych firiem z jedného miesta. Maďari, Česi a Poliaci majú podobný koncept ako my. Severské krajiny ani nemajú banky, ale skôr agentúry pre podporu malých firiem a rizikového kapitálu.
Ak hovoríte, že KfW je v Nemecku tretia najväčšia inštitúcia, potom je asi kam rásť. Čo by vám v tomto pomohlo?
V prvom rade poskytovanie produktov, po ktorých je dopyt a pri ktorých vieme využiť naše silné stránky. Po druhé, posilnenie distribučných kanálov zvýšením vizibility banky, aby o nás firmy a živnostníci vedeli. Tretím dôležitým aspektom je zvýšenie internej kapacity, kde chceme zásadne skrátiť úverový proces od podania žiadosti o úver až po jeho načerpanie. Čím budeme v tomto efektívnejší, tým budeme pre firmy atraktívnejší.
Aká je aktuálna situácia na trhu? Aký je dopyt po financovaní?
Segment SME na Slovensku dlhodobo posilňuje. Za posledných 10 rokov úvery pre SME spoločnosti narástli z 9 miliárd na približne 16 miliárd. Segment teda výrazne rastie a my ako banka chceme rásť s ním. V tomto roku však vidíme slabší dopyt po úveroch. Stagnuje možno aj preto, že firmy vnímajú ekonomickú neistotu a zároveň majú vyššie úrokové náklady.
Financujete primárne firmy, ktoré produkujú pre slovenský trh alebo sú čiastočne aj exportérmi?
Väčšina našich klientov sú malí, strední podnikatelia v oblastiach ako stavebníctvo, poľnohospodárstvo, výroba, maloobchod, veľkoobchod, služby, cestovný ruch a pôsobia na slovenskom trhu. Máme len minimum exportérov.
Ktorému z týchto segmentov sa v ekonomike darí a ktorému nie?
Aktuálne sa relatívne nedarí stavebníctvu, lebo je to najcyklickejšie odvetvie. Malá zlyhanosť je, naopak, v segmente prenájmov nehnuteľností. Aj cestovný ruch je na tom po korone relatívne dobre.
Je vaša rola pomáhať firmám aj v čase negatívnej cyklickosti? Alebo sa správate ako komerčné banky, ktoré výrazne sprísnia poskytovanie úverov?
Ekonomiku financujeme bez ohľadu na to, aký je aktuálny ekonomický cyklus. Nie sme nastavení tvrdo komerčne, nikdy neredukujeme ani nebudeme redukovať financovanie našich malých a stredných podnikateľov, aj keď sú ťažšie časy. Naša rola v ekonomike vtedy, naopak, nepriamo rastie. Chceme byť pre náš SME segment stabilizačným prvkom.
Hovoríte, že máte silný kapitál. Čo to vo vašom prípade znamená?
Môžem povedať, že výrazne prekračujeme parametre, ktoré sa od nás zo strany NBS vyžadujú, v podstate až trojnásobne. Preto vieme, že môžeme výrazne rásť v bilancii a nebude to mať negatívny dosah na rizikový profil banky. Z tohto hľadiska nám nič nebráni rásť v objeme úverového portfólia.
Ako je to s likviditou? Je nejaká výhoda, že ste banka vlastnená štátom?
Kapitál bol poskytnutý ministerstvom financií, čo je, samozrejme, veľmi stabilné financovanie. Ďalej máme vklady od štátnych inštitúcií a firiem a dlhodobé úverové linky od medzinárodných inštitúcií, čo je rovnako spoľahlivý zdroj financovania. Naša banka vôbec nie je závislá od medzibankového trhu.
Pri takomto kapitáli cielite aj na poskytovanie väčších úverov?
Našou stratégiou je, že poskytujeme a naďalej máme v úmysle poskytovať veľa malých úverov. Ak by sme napríklad dali po 100 miliónov štyrom-piatim veľkým firmám, tak by sme našu likviditu a kapitál rýchlo vyčerpali. To nie je naším úmyslom. Nie sme banka na veľké financovania v hodnote desiatok miliónov eur.
Ako generálny riaditeľ banky ste tu dva roky, kam sa chcete posunúť v ďalších rokoch?
Mojím dlhodobým cieľom je premena SZRB na modernú banku vlastnenú štátom, ktorá bude našim malým a stredným podnikateľom prostredníctvom financovania poskytovať určitú stabilitu.
Čo k tomu chýba?
Chýba k tomu, samozrejme, ešte viacero vecí. Hlavným cieľom je modernizácia smerom dovnútra. Zámerom je zefektívnenie interných procesov, prispôsobenie štruktúry banky požiadavkám trhu, automatizácia a elektronizácia bankového prostredia, rozumné investície do ďalšieho rozvoja informačných systémov, podstatné skrátenie úverového procesu. Je potrebné rozšírenie kapacity banky, aby sme mohli dávať viac úverov, a tam, kde to dáva zmysel, aj určitá unifikácia ich podmienok. Zároveň je potrebné povedať, že sme už veľa krokov urobili. Len na ilustráciu poviem, že za uplynulé dva roky sme zmenili vyše 200 interných predpisov banky a s tým súvisiacich procesov, produktov, systémov a nastavení. Takisto sa snažíme inak a aktívne komunikovať dovnútra banky a najmä navonok.
Ak sa stretneme o tri až päť rokov, kde by ste chceli byť?
O tri až päť rokov by sme chceli byť ako banka na jedenapol- až dvojnásobku bilančnej sumy. Nie tým, že dáme málo veľkých úverov, ale tým, že poskytneme veľa nových menších úverov nášmu SME segmentu. Banka je dobrá v tom, čo robí aj robila v minulosti. Know-how na financovanie malých podnikov tu určite je. Sme aj budeme banka pre slovenských malých a stredných podnikateľov. Je to náš mandát, od ktorého sa nechceme odchyľovať. Chceme byť modernou a efektívne riadenou bankou, kde je proces od podania žiadosti po vyplatenie úveru relatívne krátky, napriek náročnosti na analýzy. Snažíme sa o dosiahnutie zásadných a trvalých zmien. A to prostredníctvom postupných krokov, koncepčnou a systematickou prácou s dlhodobým časovým
horizontom.
