Šéf slovenského hokeja: Šport nepotrebuje oligarchov, ale vlastný biznis model

Štát po tomto tendri musel Bruselu dokonca spätne vrátiť časť naň vyplatených eurofondov. Martin Kohút však slovenský hokej jednoznačne vylepšil. Priniesol doň oveľa viac peňazí od sponzorov. Rozbehlo sa modernejšie vzdelávanie trénerov i výstavba malých štadiónov. Dokonca bez vládnych dotácií. Má to viesť nielen ku skvalitneniu slovenského vrcholového hokeja, ale aj k rozšíreniu tohto športu medzi deťmi.

Na aké umiestnenie má v tomto roku naša reprezentácia?

Ak chceme byť realistickí, musíme sa pozerať na to, že nielen v NHL, ale aj v KHL už máme len málo hráčov. Aj keď budeme mať na šampionáte svojich najlepších hráčov, bude to náročné. Veď už aj Francúzi či Dáni majú zhruba rovnaký počet hráčov v NHL ako my. Verím však, že minimálne štvrťfinále sa nám tento rok vydarí. Ale výsledok našej reprezentácie nie je to najpodstatnejšie. Tým je to, aby sme majstrovstvá využili na reštart slovenského hokeja a na to, aby sme dostali hokej viac medzi deti.

Majú Craig Ramsay a Miroslav Šatan od zväzu nejaké ultimátum, že potom ako s mužstvom neuspeli na poslednej olympiáde a na vlaňajšom šampionáte opäť nepostúpili zo skupiny, musí z toho byť teraz aspoň postup do play-off, inak končia?

To rozhodne nie. Od Craiga Ramsayho očakávame hlavne to, že našim trénerom odovzdá to, čo sa za dlhých 40 rokov naučil v organizáciách mužstiev NHL. Najväčší problém máme s tým, že veľa ľudí sa tu hokej snaží robiť ako pred pätnástimi rokmi, no svetový hokej je už medzitým niekde inde. Je oveľa rýchlejší a precíznejší. My sa musíme začať od sveta učiť viac ako doteraz. Preto je tu u nás vo zväze aj Fín Jukka Tiikkaja, ktorý chystá reformu celého výchovného procesu. Zmena výchovy je však dlhšia i náročnejšia úloha. Prvé stabilnejšie úspechy našej seniorskej reprezentácie táto zmena prinesie až o pár rokov. Navyše, keď sa aj pozrieme na doterajšie výsledky Craiga Ramsayho, tak o konci v skupine na minuloročných majstrovstvách rozhodol vyrovnávajúci gól od Čechov tesne pred koncom riadneho hracieho času. Na štvrťfinále nám chýbal jediný bod. A na olympiáde zasa rozhodlo to, že sme Slovincom nedali o jeden gól navyše. Hra mužstva pod Craigom Ramsaym nebola zlá, no pri vyrovnanosti tímov je hranica medzi úspechom a neúspechom veľmi tenká.

Prezidentom zväzu ste takmer tri roky. Čo najzásadnejšie sa vám vydarilo?

Keď som sem prišiel, mali sme tu hráčsky bojkot reprezentácie a na jej domácich prípravných zápasoch v podstate prázdne ľady. Chýbali nám sponzori. A boli tu nemalé, až existenčné dlžoby. Ani sme o nich vtedy otvorene nehovorili, lebo by sem žiadni noví partneri neprišli. Dnes sme inde. Hra sa zlepšila, hráči chodia reprezentovať, stabilizovali sme financovanie a teraz už začíname zlepšovať prácu s mládežou. V Trenčíne napríklad konečne rozbiehame prvú hokejovú akadémiu. Česi ich majú dvanásť. My to ideme robiť poriadne až teraz. Trenčín bude prvý vzorový región. Dohodli sme sa tam s mestom i krajom.

Vzniká tam škola, v ktorej chlapci nebudú hrať iba hokej, angličtinu sa budú učiť v takej kvalite, aby sa mohli neskôr posunúť do Ameriky. A budú tam mať aj také žiadané odbory ako špecialista na športový marketing či prácu s dátami. Ak sa chalani aj neuplatnia vo vrcholovom hokeji, budú môcť pracovať v športe či inom odbore.

Ako ste vylepšili finančnú kondíciu zväzu?

Po mojom