Doterajšie schémy pomoci pre podnikateľov s cenami energií fungovali a budú pokračovať aj ďalej, pričom ďalšie sa pripravujú. Schému pre veľké podniky posudzuje Európska komisia, ktorá by ju mohla notifikovať v priebehu februára. Počas konferencie Slovenskej priemyselnej a obchodnej komory to vyhlásil minister hospodárstva Karel Hirman.
Aktuálne opatrenia a riešenia, ktoré jeho rezort realizuje v rámci svojej pôsobnosti na pomoc domácnostiam, podnikateľom a verejnej správe, boli aj hlavnou témou rozhovoru ministra s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. V ich diskusii rezonovala aj otázka energetickej bezpečnosti Slovenska, ktorá je vysoko aktuálna vzhľadom na vojnový konflikt na Ukrajine.
Podľa prezidentky by malo byť riešenie energetickej krízy a pomoc uvedeným skupinám jednou z priorít vlády. K. Hirman pripomenul, že cena elektrickej energie pre domácnosti zostáva vďaka prijatým opatreniam aj v roku 2023 na úrovni z roku 2022, cena plynu bude o 15 percent vyššia. Pri teple z centrálneho zásobovania bude nárast maximálne o 20 eur/MWh.
V prípade pomoci pre podnikateľský sektor a ostatné subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť zabezpečuje rezort pomoc prostredníctvom Dočasného krízového rámca v zmysle časti 2.1, ktorá bola poskytnutá už v decembri 2022.
Energeticky náročné podniky dostávajú kompenzácie za tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) v celkovej výške 40 mil. eur, ktoré pokračujú aj v tomto roku. Rezort pripravuje aj novú schému pomoci známu ako časť 2.4. Pomoc pre malé podniky má formu cenového stropu pre elektrickú energiu (199 eur/MWh) aj plyn (99 eur/MWh).
Ministerstvo financií bude aktivovať dlhovú brzdu a pripraví virtuálny vyrovnaný rozpočet
Slovenský rezort financií pristúpi v máji tohto roka k viazaniu troch percent výdavkov rozpočtu, čo predstavuje sumu presahujúcu trištvrte miliardy eur. Zároveň musí na budúci rok pripraviť vyrovnaný rozpočet, čo však bude iba „naoko“. Informoval o tom štátny tajomník Ministerstva financií SR Marcel Klimek.
Uvedené povinnosti vyplývajú zo zákonných sankcií dlhovej brzdy za príliš vysoký verejný dlh, ktoré nadobudnú účinok dva roky od schválenia programového vyhlásenia vlády Eduarda Hegera. „Trištvrte miliardy je veľmi veľa peňazí. Ministerstvo financií vždy rešpektovalo a bude re-špektovať zákon, implementujeme toto nariadenie. Urobíme všetko pre to, aby dosah tohto opatrenia bol čo najmenší pre všetky dotknuté kapitoly,“ povedal M. Klimek.
Za väčší problém označil vyrovnaný rozpočet, ktorého dosiahnutie je podľa neho „hraničiace s nerealitou“. Podľa zákona ho však musí pripraviť a predložiť na rokovanie vlády do 15. októbra, hoci nová vláda po predčasných voľbách bude mať opäť dvojročnú výnimku zo sankcií dlhovej brzdy. Možno teda očakávať, že budúca vláda po nástupe parametre rozpočtu zmení.
Scholz odrazil krízu
Nemecko tento rok unikne recesii, keď-že znáša následky ukrajinskej vojny lepšie, ako sa očakávalo. V nemeckom parlamente to vyhlásil kancelár Olaf Scholz. Nemecké ministerstvo hospodárstva revidovalo smerom nahor svoju prognózu a očakáva, že najväčšia európska ekonomika v roku 2023 vzrastie o 0,2 percenta.
Ešte v októbri pritom pre obavy z prudko rastúcich nákladov na energie predpovedalo pokles o 0,4 percenta. „Vláda odrazila hospodársku krízu,“ povedal O. Scholz poslancom. „Ukázali sme, čoho sme schopní.“ Masívne vládne stimuly pomohli v Nemecku udržať pod kontrolou náklady na energiu pre domácnosti aj podniky po tom, čo Rusko minulý rok znížilo dodávky zemného plynu.
Krajina diverzifikovala dodávateľov plynu a vláda prijala podporný balík s objemom 200 miliárd eur. Analytici však upozorňujú, že nemecká ekonomika ešte neprekonala všetky ťažkosti.
Slovensko na hrane recesie a za ňou
Slovenská ekonomika na prelome rokov 2022 a 2023 pravdepodobne skĺz-la do recesie, ktorá prípadne pretrvá v prvom polroku 2023 a následne prejde do mierneho a postupného zotavenia. Tempo rastu reálneho HDP za rok 2023 by mohlo dosiahnuť jedno percento.
Vyplýva to z makroekonomickej prognózy, ktorú predstavila Slovenská obchodná a priemyselná komora. Prognóza ekonomického vývoja SR na najbližšie roky je podľa jej autorov v dôsledku vyššej miery neistoty zložitejšia ako v „normálnych“ časoch. Vplývajú na ňu externé aj vnútropolitické riziká.
Pomoc firmám s ochrannými známkami
Úrad priemyselného vlastníctva SR pomôže malým a stredným podnikom čerpať prostriedky z grantového programu európskeho fondu Ideas Powered for Business. Môžu z neho získať príspevok na náklady na ochranu patentu, ochrannej známky či dizajnov. Pri zápise ochrannej známky a dizajnu je možná pomoc do výšky 75 percent, pri zápise medzinárodnej ochrannej známky a dizajnu je to 50 percent. Pomoc môžu subjekty dostať do 8. decembra 2023, celkovo je k dispozícii 60,1 milióna eur.
Opatrenia Európskej komisie majú vylepšiť sociálny dialóg v Únii
Nová iniciatíva Európskej komisie (EK) má posilniť a podporiť sociálny dialóg prijatím konkrétnych opatrení na úrovni Európskej únie a členských štátov. „Sociálny dialóg je základnou črtou nášho európskeho sociálneho trhového hospodárstva.
No počet členov v odborových organizáciách klesá a mnohé odvetvia, ako napríklad starostlivosť alebo platformová práca, v oblasti kolektívneho vyjednávania chýbajú,“ upozornil komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit (vpravo na snímke s podpredsedom EK Valdisom Dombrovskisom). „Ak máme zabezpečiť, aby Európa zostala konkurencieschopná a inkluzívna, potrebujeme silný sociálny dialóg a silných sociálnych partnerov,“ zdôraznil.
Iniciatíva Komisie má sociálnemu dialógu dodať viac slobody na prispôsobenie meniacemu sa svetu práce, ako aj novým trendom na pracovnom trhu v kontexte prechodu na digitálnu ekonomiku. Tieto trendy prinášajú nové možnosti a formy zamestnávania. V návrhu EK sa členským štátom odporúča okrem iného zaručiť konzultácie so sociálnymi partnermi pri navrhovaní a vykonávaní hospodárskych politík, politík zamestnanosti a sociálnych politík.
Vlády by mali takisto zamestnaneckým a zamestnávateľským združeniam garantovať prístup k relevantným informáciám a podporovať ich aktivity. Eurokomisia chce zvýšiť zapojenie sociálnych partnerov aj do tvorby politík na úrovní EÚ, napríklad zhromažďovaním ich názorov na politické priority EÚ v jednotlivých odvetviach.
Viac čipov Made in EU
Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel a energetiku (ITRE) podporil plány na zabezpečenie dodávok čipov pre EÚ zvýšením vlastnej výroby a podporou inovácií. V tomto zmysle odopručil dva návrhy zákonov. Plánom je vytvoriť sieť kompetenčných centier na posilnenie zručností a prilákanie nových talentov.
Európska únia a Mercosur
Výmena na čele Brazílie zlepšila perspektívy spolupráce medzi EÚ a Južnou Amerikou. Nemecká vláda chce oživiť obchodnú dohodu medzi Úniou a združením voľného obchodu Mercosur, čo bolo aj na programe cesty kancelára Olafa Scholza do Brazílie, Argentíny a Čile. EÚ dlho rokovala o obchodnej dohode s Mercosurom, ktorý tvoria Brazília, Argentína, Para-guaj a Uruguaj. Dohoda z roku 2019 však stále nebola ratifikovaná pre obavy Európanov z jej vplyvu na juhoamerické pralesy. Mercosur je štvrtým najväčším obchodným blokom na svete.
- 2,1 %
Výkon americkej ekonomiky sa v roku 2022 medziročne zvýšil o 2,1 percenta. Vyhliadky na rok 2023 sú však horšie. V Nemecku štatistický úrad revidoval tempo rastu HDP za celý rok 2022 na 1,8 percenta z pôvodných 1,9 percenta. - 1,9 %
V dôsledku série šokov sa globálny ekonomický rast tento rok spomalí na 1,9 percenta z odhadovaných troch percent v roku 2022, uviedla OSN v správe o svetovej hospodárskej situácii. Rast brzdí najmä inflácia a dôsledky vojny na Ukrajine. - 12 %
Ceny nových bytov na Slovensku sú o 12 percent vyššie ako v roku 2021 a prenájmy sa zvýšili o 35 percent, informovala realitná kancelária Herrys. Zlomovým okamihom v roku 2022 bolo podľa nej zvýšenie úrokových sadzieb v bankách. - 1,1 mil. €
Finančná správa SR koncom roka upozornila 696 daňových subjektov na ich povinnosti zaslaním softwarningových správ. Tie potom dodatočne priznali dva milióny eur a znížili tak vykázanú daňovú stratu o viac ako 1,1 milióna eur.
Ďalšie dôležité správy
