Sabolovci stavili na slamu. S novým biopalivom chcú byť prví na trhu

Zásady sa drží, aj keď sa s dlhoročnými partnermi chystá v biopalivách urobiť ešte väčší skok. On sám TRENDU rozhovor neposkytol a nenechal sa ani odfotografovať, ilustrátor ho musel nakresliť. Veľké plány skupiny predstavili jeho manažéri.

Po vyše desaťročí výroby nie iba oslavovaných biopalív z potravinárskych surovín, ako sú kukurica a repka, idú sabolovci na Slovensku postaviť za zhruba 125 miliónov eur nový závod na ich výrobu zo slamy. Bude stáť pri existujúcom výrobnom komplexe v Leopoldove (na úvodnej fotografii).

Namiesto potravín naplnia nádrže vozidiel výťažky z odpadu. To environmentalistov isto poteší. Zatiaľ sa zopár takýchto experimentálnych závodov rozbieha iba v USA či Nemecku. A to ešte sabolovci zvažujú ďalšiu investíciu, ktorá by ich už posunula do naozaj najsilnejšej globálnej ligy biznisu s biopalivami. Už štyri roky v Brazílii chystajú nový projekt na výrobu biopalív z cukrovej trstiny za 400 miliónov eur. Rozhodujú sa nielen o tom, či tam postavia závod, ale aj či tam založia plantáže na stotisíc hektároch pôdy. Čo je desatina všetkej ornej pôdy na Slovensku.

Tekuté panstvo kvarteta právnikov

Podnikanie štvorice kamarátov zo štúdií práva Jána Sabola, Radovana Horeckého, Mikuláša Trstenského a Jána Ondruša sa rozbehlo hneď po revolúcii. V právnych veciach radili prvým domácim súkromníkom i zahraničným investorom, ktorí vstupovali na Slovensko. Dodnes pôsobia medzi právnikmi cez kanceláriu G. Lehnert. Je nazvaná podľa starého otca J. Sabola, tiež právnika, ktorý pre skupinu spočiatku aj pracoval.

No už v druhej polovici 90. rokov rozbehli aj iné biznisy. Získané podiely v drevospracujúcom podniku zvolenskej Bučiny a sieti zdravotníckych ambulancií Medifera síce neskôr predali a nezvládli ani oživenie Bratislavských potravinárskych strojární. No realitný biznis, kúpeľníctvo a hlavne výrobu liehovín a nealkoholických nápojov rozvíjajú dodnes. Ich liptovskomikulášska likérka St. Nicolaus je najväčšia v krajine a medzi najväčších výrobcov minerálok a malinoviek patrí aj ich Water Holding s Budišom a Fatrou.

Top biznisom sú biopalivá primiešavané do nafty a benzínov, o ktorých začali rozmýšľať na prelome milénia. Výroba liehu je biopalivám veľmi príbuzná, a tak si verili. Definitívne sa pre ne rozhodli, keď bolo jasné, že Slovensko sa začlení do EÚ. Lebo v únii už od roku 2003 platila smernica, ktorá členským štátom prikázala nahradiť časť ropy biopalivami.

Zdroj: Milan David

Kľúčové bolo, že začiatkom roku 2006 uspeli v tendroch na dodávky biopalív pre maďarský MOL, ktorý už ovládal rafinériu Slovnaft. Na rozbeh biopalív využili odkúpený areál skrachovaného leopoldovského liehovaru Biopo. Postavili tam závod na výrobu bioetanolu z kukurice do benzínov Enviral. A tiež fabriku na výrobu bionafty z rastlinných olejov Meroco. Neskôr prikúpili dva závody na výrobu bionafty z olejov v maďarskom Komárome a chorvátskom Vukovare. A spolu s A. Babišom rozbehli nový spoločný závod na bioetanol z kukurice v českých Vrdoch.

Dohromady sabolovci do biopalív zainvestovali už 200 miliónov eur. Podľa prepočtov TRENDU z celkových tržieb ich biznisov na úrovni zhruba jednej miliardy eur kryjú biopalivá celú polovicu. Ročne skupina produkuje 215-tisíc kubíkov bioetanolu a 305-tisíc ton bionafty. To sabolovcov v európskom biznise s biopalivami radí na siedmu priečku.

Zdroj: Milan David

Prvé racionálne technológie

Teraz idú zainvestovať do nového projektu, ktorý zjemní prísny pohľad na ich biopalivá. Tie doteraz nahradzujú neekologickú a vyčerpateľnú ropu, ale odčerpávajú aj suroviny z potravinárskych zásob. Sabolovci na bioetanol minú každoročne až 490-tisíc ton kukurice, 200-tisíc ton repky a 200-tisíc ton hotového rastlinného oleja dovážaného z cudziny.

Na novú generáciu biopalív z nepotravinárskych surovín sa čaká už vyše dekádu. Vývojári museli dospieť nielen k tomu, že vedia vyrobiť náhrady ropných palív aj z rôzneho biologického odpadu, ale museli to dokázať za primerané ceny. Základom novej generácie biopalív už nie sú jednoduché cukry z obilného škrobu, ale zložitejšia celulóza z