Rýchlejšiemu poklesu zdražovania bránia vysoké výdavky na potraviny aj slabší bázický efekt

Inflácia sa v júli prvýkrát od začiatku ruskej agresie na Ukrajine dostala pod psychologickú hranicu 10 percent. V medzimesačnom porovnaní dokonca ceny na Slovensku o tri promile klesli.

„Najvýznamnejší vplyv na pokles cien v porovnaní s júnom malo zlacnenie potravín o 0,7 percenta, čo bolo ovplyvnené poklesom cien mlieka, syrov a vajec o 2,1 percenta a tiež zeleniny o 4,9 percenta. Medzimesačne zlacneli chlieb, obilniny aj ovocie,“ uviedol Štatistický úrad SR s tým, že výraznejšiemu poklesu cien zabránilo mierne zdraženie mäsa a masla.

Infláciu v júli ťahali dole sezónne výpredaje odevov a obuvi aj výrobkov pre osobnú starostlivosť, medzi ktoré patria napríklad opaľovacie krémy alebo plienky. „Druhý mesiac po sebe klesli aj ceny v odbore bývanie a energie, medzimesačne o 0,2 percenta. Najviac to ovplyvnilo krátkodobé zlacnenie pevných palív, ale najmä imputované nájomné, v ktorom sa prejavuje pokles cien stavebných materiálov,“ upresnili štatistici. Domácim rozpočtom uľavilo aj zrušenie koncesionárskych poplatkov. „Tie ubrali z celkového rastu cien až tri desatiny percenta. Inými slovami – bez zrušenia koncesionárskych poplatkov by v júli ceny medzimesačne neklesli a v medziročnom porovnaní by sa nedostali na jednocifernú úroveň,“ upozornil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Predpovede ekonómov i prianí verejnosti sa teda naplnili, medziročná miera zdražovania klesá nepretržite už päť mesiacov. „Inflačné očakávania v júli klesli na najnižšiu úroveň od začiatku roka 2018. V kombinácii so slabnúcim spotrebným dopytom by mohli postupne tlačiť na marže obchodníkov a zmierňovať tak aj rast dopytovej inflácie,“ upresnil Koršňák.

Kým je desať veľa

Rovnako ako väčšina priaznivých správ majú aj tieto niekoľko negatívnych dôsledkov. Prvým je, že kým podľa národnej metodiky (CPI) už slovenská inflácia je pod desiatimi percentami, podľa európskej metodiky (HICP), ktorá nezahŕňa náklady na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti, sa stále pohybuje nad touto hranicou.

A práve v medzinárodnom porovnaní je tempo zdražovania na Slovensku (a v Poľsku) druhé najvyššie v EÚ. Horšie je na tom už len Maďarsko, ktoré dopláca na populistickú politiku Orbánovho kabinetu. Ako je to možné, keď ešte donedávna malo Slovensko nižšiu infláciu ako ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky a pobaltské štáty?