Ruská agresia proti Ukrajine prebudila Nemecko aj ako vojenskú mocnosť

Vladimir Putin zaútočil na Ukrajinu, ale výbuchy ruských rakiet v Kyjeve a ďalších ukrajinských mestách prebrali spiaceho európskeho obra. Spolkovú republiku Nemecko. Viac ako 80-miliónová krajina, ktorá sa po desaťročia držala vo vojenskej oblasti v úzadí a v Rusku videla zásadného ekonomického partnera, dnes úplne prehodnocuje svoju politiku. Plne sa stavia na obranu Ukrajiny a európskeho kontinentu pred ruskou agresiou. A je pripravená prevziať pozíciu kľúčovej veľmoci demokratického sveta a hrať v Európe a v Európskej únii hlavnú úlohu. Vo svojom „pražskom prejave“ to posledný septembrový pondelok oznámil Európe a svetu nemecký kancelár Olaf Scholz. Vybral si na to pôdu Karlovej univerzity, najstaršej univerzity severne od Álp. O. Scholza, ktorý sa chcel sústrediť na vnútorné nemecké problémy, hodila ruská agresia do studenej vody svetovej politiky. Podobne ako celé Nemecko.

„V týchto dňoch si opäť musíme klásť otázku, kadiaľ v budúcnosti povedie hranica medzi slobodnou Európou a neoimperiálnou autokraciou. Po ruskom útoku na Ukrajinu som vo februári hovoril o historickom prelome,“ vyhlásil O. Scholz. „Putinovské Rusko sa snaží násilím prekresliť hranice – niečo také sme v Európe ne-chceli už nikdy zažiť. Brutálny útok na Ukrajinu je preto aj útokom na európsky bezpečnostný poriadok,“ uviedol kancelár. „Preto musíme byť silní aj my sami v zmysle jednotlivých štátov spolupracujúcich s našimi transatlantickými partnermi, ale práve aj ako Európska únia,“ dodal.

Európa bez práva veta

Liekom, ktorý vo viac ako 700-ročnom Karlíne načrtol O. Scholz, má byť funkčná a demokratická Európska únia obhajujúca ľudské práva – na čele s Nemeckom. Únia rozšírená o krajiny západného Balkánu, ale aj Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko. A súčasne Únia efektívna, pretože namiesto práva veta sa v nej bude takmer o všetkom hlasovať väčšinovo. Nemecko si zároveň vypýtalo viac vplyvu. Kancelár totiž vyhlásil, že v Európskom parlamente by sa mala skončiť „pozitívna diskriminácia“ malých štátov a Nemecko by malo dostať toľko europoslancov, koľko má obyvateľov.

„Silu jednotnej Európy musíme využiť ešte oveľa lepšie. Spoločne máme dokonalú šancu vpísať 21. storočiu európsku tvár,“ vyhlásil O. Scholz. „Spolupodieľať sa na jej formovaní ako Únia 27, 30 alebo 36 štátov s viac ako 500 miliónmi slobodných a rovnoprávnych občanov, s najväčším vnútorným trhom na svete, poprednými vedeckými inštitúciami a inovatívnymi podnikmi, so stabilnými demokraciami, sociálnym zabezpečením a s verejnou infraštruktúrou, ktoré nemajú na svete obdoby,“ vyhlásil kancelár.

Protiraketový štít