Rozpad Československej republiky je zavŕšený. Slováci už dávno neboli od Čechov takí vzdialení

Nie je to tak dávno, čo na mape Európy svietila spoločná Česko-slovenská republika. Rozpad štátu dvoch bratských národov priniesla demokracia. Paradoxne, ľuďmi volení politici schválili zásadnú zmenu bez toho, aby sa opýtali väčšiny. Nekonalo sa žiadne referendum, o rozpade rozhodli Čech Václav Klaus a Slovák Vladimír Mečiar.

Prvý bol presvedčený, že česká ekonomika dopláca na slovenskú a v budúcnosti ju bude musieť dotovať. Zo súčasného pohľadu mu dáva za pravdu pohľad na menej rozvinuté regióny. Bez dotácií z Bratislavy príliš pomaly rastie životná úroveň na juhu aj východe krajiny.

Koncentrácia absolútnej moci bola zase hlavným dôvodom pre V. Mečiara. Prvý slovenský premiér by v Československu hral len tretie husle. Česi sú raz tak väčší národ ako Slováci a V. Mečiar nebol mimo Slovenska ani za mak populárny. Rozpad spoločnej republiky tak priniesol prvému slovenskému premiérovi šancu rozhodovať o privatizácií domácich podnikov. Pod heslom vytvorenia slovenskej kapitálovej vrstvy získali privatizované podniky za symbolickú cenu najmä jeho známi.

Búrlivé obdobie vzniku dvoch republík je dávno preč. Takmer tridsať rokov od rozpadu Československa majú dva samostatné národy stále veľa spoločných čŕt. Obe krajiny sú členmi Európskej únie aj Severoamerickej aliancie NATO. Ich hospodársky rast ťahá výroba automobilov a úzka spolupráca s Nemeckom. Napriek tomu je životná úroveň Čechov oveľa vyššia.

Zásadné rozdiely 

Po prepočítaní hrubého domáceho produktu (HDP) v parite kúpnej sily na obyvateľa je česká životná úroveň podobná talianskej. V oboch týchto štátoch je podľa prepočtu Českého štatistického úradu na úrovni 94 percent priemeru Európskej únie. Vlani skončilo Slovensko len na 71 percentách európskeho priemeru. O správnosti porovnávania krajín podľa parity kúpnej sily síce existujú isté pochybnosti, no aj v iných ukazovateľoch sú Česi ďaleko pred Slovákmi.

Stačí si porovnať verejný dlh, nezamestnanosť či priemerné mzdy. V roku 2020 záväzky Českej republiky dosiahli hodnotu 37,7 percenta HDP. Slovenský verejný dlh skončil na 59,7 percenta HDP. Česká nezamestnanosť je dlhodobo najnižšia v celej Únii, v decembri dosahovala len 2,1 percenta. Slovenská nezamestnanosť bola trojnásobná – 6,4 percenta. Priemerný Čech pracoval v treťom štvrťroku minulého roka za 1 541 eur, zatiaľ čo Slovák len za 1 185 eur.

Nezaujatý pohľad Moody’s