Rozhodli sa učiť inak. Ako fungujú?

V Spojenej škole v Poprade je živá atmosféra. V šatniach parkujú kolobežky, na chodbách sú vystavené výtvarné diela a v pozadí počuť klavír. Na dvore chystajú pódium a lavičky – bude záverečná akadémia. Škola nie je súkromná, ale verejná. Predsa však používa iné metódy. „Tradičný systém je: ja ti niečo poviem a ty po mne zopakuješ. Tento náš znamená: bádaj, hľadaj, skúmaj a vysvetli mi, k čomu si dospel,“ opisuje riaditeľka Viera Grohová. Škola má komunitný charakter. V jednej budove sídli škôlka, základná aj umelecká škola (ZUŠ). Spolu 1 393 žiakov učí 71 učiteľov. Využívajú pritom model integrovaného tematického vyučovania (ITV), kritického myslenia a používajú text ako univerzálny nástroj poznávania. V. Grohová je učiteľka, okrem toho aj manažérka a spoluautorka viacerých projektov. Už za socializmu sa zaoberala tým, ako zmeniť direktívny spôsob vyučovania. „Vedela som, že deti potrebujú niečo iné, aby ich škola bavila.“ Po revolúcii, keď sa otvorili hranice a knižný trh, začala študovať teórie, ktoré uplatňovali kolegovia v zahraničí. Inšpirovala sa aj v Holandsku. „Učitelia sa vzdelávali v používaní techník, ktoré aktivizujú myslenie žiaka,“ konštatuje V. Grohová. Ako slovenčinárka opisuje, že prídavné mená nevysvetľuje pomocou poučky. Vezme si text z prírodných vied, kde na príklade názvov rastlín a zvierat deti pochopia, prečo sa prídavné mená delia na akostné a vzťahové. Vonku pred školou sú nastriekané grafity, V. Grohová vysvetľuje ich pôvod. Keďže sú sídlisková škola, stalo sa im, že starší žiaci začali čarbať sprejom po stenách. Namiesto montovania kamier alebo vyšetrovania, kto to urobil, zorganizovali happening. Pozvali si popradského umelca Františka Radačovského, ktorý sa venuje grafitom, a ten si zavolal ďalších grafitistov z celého Slovenska.

Sprejer ako partner

Akcia mala názov Folklór verzus grafity, keďže škola sa snaží udržiavať ľudové tradície. V rámci podujatia umelci porozprávali o grafite a pravidlách, kde sa smie sprejovať. Každý z nich namaľoval vlastný na ľudový motív. Odvtedy už po stenách školy pubertiaci nečarbú. Okrem umeleckého zamerania v ZUŠ podporuje škola zdravý životný štýl. Preto kolobežky v šatniach – škola deti motivuje, aby sa na vyučovanie dopravili nimi, nie autom alebo autobusom. Vlastný systém výučby popradskej školy experimentálne overuje ministerstvo školstva. „Skúmame, či sa prejaví v zmene sociálnej klímy a výsledkoch,“ hovorí V. Grohová. Zatiaľ sa v testoch mierne zlepšujú, odchýlku predstavuje tohtoročné testovanie deviatakov. Doteraz bola škola na prvom či druhom mieste v Poprade, tento rok sa prepadla na siedmu priečku a skončila na úrovni celoslovenského priemeru. V. Grohová vysvetľuje prepad zložením tohtoročných deviatakov, vlani totiž prijali z okolitých škôl viacero integrovaných ôsmakov s poruchami učenia. Stali sa školou s najvyšším podielom začlenených – 24 percent a zároveň s najvyšším počtom detí, ktoré im odišli na gymnáziá skôr, ako sa dostali do deviateho ročníka. Bola ich takmer polovica – 45,65 percenta.